Od konca programu Apollo ľudia na Mesiaci neboli: Prečo sa vraciame až teraz?
Program Apollo je úspechom, ktorý sa navždy zapísal do dejín, no v tej dobe si našiel aj svojich odporcov.
Bývalý americký prezident, John F. Kennedy sa 25. mája 1961 postavil pred kongres Spojených štátov a povedal, že by sa krajina mala oddať myšlienke poslať človeka na Mesiac ešte pred koncom daného desaťročia, píše portál IFL Science.
Cieľ bol splnený. 20. júla 1969 pristála misia Apollo 11 na Mesiaci a po jeho povrchu sa prešiel vôbec prvý človek v histórii. Bol to americký astronaut Niel Armstrong, ktorý po výstupe na Mesiac predniesol vetu: „Jeden malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“ Misia Apollo 11 bola ukončením vesmírnych pretekov, mierového súperenia medzi Spojenými štátmi a bývalým Sovietskym zväzom. Pristátie človeka na Mesiaci malo všetkým ukázať že Spojené štáty, ako kapitalistická veľmoc sú technologicky vyspelejšie než komunistický Sovietsky zväz.
Je preto pochopiteľné, že Spojené štáty vynaložili všetko úsilie na to, aby porazili vtedajšieho „úhlavného nepriateľa“. Politický motív zároveň môže vysvetliť aj to, prečo človek nebol na Mesiaci už takmer 50 rokov. Apollo 11 bol historický úspech, avšak ďalšie misie sa už s podobným pochopením nestretli. Človek už na Mesiaci bol a tak nikto nevidel dôvod, prečo by sa mali ďalšie misie financovať.
Cesta na Mesiac
Kennedy chcel ísť na Mesiac, no kongres Spojených štátov až tak presvedčený nebol. Nakoniec sa však stal program Apollo realitou. Po vražde prezidenta Kennedyho bolo pokračovanie v programe spôsob, ako si uctiť jeho pamiatku, no snahy o prieskum Mesiaca pomaly utíchali po misií Apollo 11. Dokopy stál celý program až 28 miliárd amerických dolárov a každý mal svoje vlastné predstavy o tom, ako tieto peniaze utratiť.
Mnohí sa sťažovali, že vesmírny program ťahá financie od oveľa dôležitejších vecí. V tom období zúrila vojna vo Vietname a ľudia napádali vesmírny program, obviňujúc ho z toho, že čerpá peniaze, ktoré by sa mohli vložiť do armády.
Neprehliadnite
Pristátie na Mesiaci bolo v tej dobe otázkou prestíže a odvtedy nebol dôvod posielať ľudí na Mesiac. Cestovanie vo vesmíre je navyše mimoriadne nebezpečné, čo dokázala hlavne misia Apollo 13. Nikto nevidel dôvod, prečo riskovať ľudské životy. Blíži sa však ďalšia historická udalosť a to návrat ľudí na povrch Mesiaca. Americká NASA pripravuje program Artemis, ktorý by mal poslať na povrch našej prirodzenej družice ďalších astronautov, a to v roku 2024.
V snahe americkej NASA však opäť vidno politické motívy. Dnes je doba, kedy sa viaceré krajiny zaznamenali veľké vesmírne úspechy. Príkladom je Čína, ktorá ako jediná krajina dokázala pristáť s roverom na odvrátenej strane Mesiaca. Zároveň je Čína druhou krajinou, ktorej sa podarilo pristáť s roverom na Marse.
Misia na Mesiac má však aj vedecké dôvody. Vedci chcú zodpovedať otázky o zložení Mesiaca, ktoré vzorky z programu Apollo zodpovedať nedokážu. Ďalším cieľom programu Artemis je konštrukcia prvej základne na povrchu Mesiaca, čo je cieľ, ktorý sa stále odkladá. To, ako bude vyzerať návrat ľudí na Mesiac sa však pravdepodobne dozvieme až v roku 2024.
Komentáre