SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Obývateľná zóna: Od čoho závisí jeden z najdôležitejších faktorov pre život na planétach?

Obývateľná zóna je pojem, ktorý astronómovia používajú pomerne často. Čo vlastne znamená?

Jeden z najväčších faktorov toho, či sa na planéte môže nachádzať život alebo nie, je jej poloha. V určitej vzdialenosti od hviezdy možno nájsť región, ktorý vedci označujú ako obývateľná zóna. V tomto priestore sú primerané teploty, vďaka ktorým môže voda na povrchu kozmického telesa existovať v kvapalnom skupenstve.

Voda je jeden z najzakladanejších predpokladov obývateľného sveta a hoci k jej existencii prispieva množstvo ďalších faktorov, ak by sa planéta nachádzala pred obývateľnou zónou, voda by sa z povrchu vyparila. Ak by sa planéta nachádzala za ňou, voda by zamrzla. Samozrejme, že obývateľná zóna nie je pevne daná a môže sa meniť podľa typu hviezdy, píše Live Science.

Naše Slnko je žltým trpaslíkom, hviezdou typu G. V tomto prípade vedci nepochybujú o tom, že jeho obývateľná zóna leží vo vzdialenosti približne 150-miliónov km. V tejto vzdialenosti totiž leží naša planéta Zem, jediná planéta vo vesmíre o ktorej vieme, že je schopná podporovať život. Červené trpaslíky sú menšie a chladnejšie hviezdy, preto sa ich obývateľná zóna nachádza oveľa bližšie. Obrovské hviezdy typu A majú obývateľnú zónu oveľa ďalej.

Obývateľná zóna a život

Nie všetky kozmické telesá nachádzajúce sa v obývateľnej zóne, sú vhodné pre život. Napríklad aj náš Mesiac leží v tejto zóne, no na jeho povrchu sa voda nenachádza. K obývateľnosti planéty prispieva zloženie atmosféry a jej tlak. Ak chcú vedci určiť či dokáže planéta podporovať život, musia zvážiť všetky faktory. To, či sa nachádza v obývateľnej zóne, im vie veľa prezradiť.

Zároveň treba mať na pamäti aj to, že vznik života na Zemi je stále jednou z najväčších vedeckých záhad. Hoci existuje množstvo planét, ktoré astronómovia označujú ako „obývateľné“, v skutočnosti toto slovo až tak veľa neznamená. Aj keby mala určitá planéta všetky vhodné podmienky, nemusí byť vôbec obývaná.

Lenže ako vedci zistia, kde sa obývateľná zóna nachádza? Teória sa zameriava na teplotu povrchu podľa množstva hviezdneho žiarenia, ktoré planéta prijme. Podľa našej Slnečnej sústavy sú naše teórie zatiaľ správne. Venuša sa nachádza na vnútornom okraji obývateľnej zóny a je to extrémne horúci svet. Mars leží na vonkajšom okraji a hoci v minulosti bola na jeho povrchu voda, dnes je to chladná planéta. Zem sa nachádza uprostred obývateľnej zóny a má všetky ingrediencie potrebné pre život.

Len nedávno astronómovia prekročili historický míľnik – 5-tisíc objavených exoplanét. Čo sa týka planét mimo našej sústavy, vedci študujú sústavu Trappist-1. NASA tvrdí, že v tejto sústave sa nachádzajú až tri planéty, ktoré ležia v obývateľnej zóne. Dokopy má sústava 7 planét. Tri najsľubnejšie planéty bude študovať aj vesmírny teleskop Jamesa Webba. Ten zistí, z čoho sa skladá ich atmosféra a či sa na povrchu nachádza voda.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close