Objav nových zemetrasení v hlbinách Marsu môže zmeniť spôsob, akým sa vedci pozerajú na evolúciu planéty
Nová štúdia tvrdí, že červená planéta môže byť stále geologicky aktívnou a o svoje magnetické pole prišla iným spôsobom
V určitom regióne červenej planéty vedci zaznamenávajú opakované zemetrasenia. Vedci z Australian National University predpokladajú, že za nimi stojí sopečná aktivita odohrávajúca sa pod povrchom Marsu.
Austrálska univerzita spolu s Čínskou akadémiou vied objavila 47 nových prípadov zemetrasení, ktoré sa udiali vo vrstvách pod marťanskou kôrou. Zemetrasenia zaznamenali v regióne Cerberus Fossae, ktorý je podľa dostupných informácií geologicky aktívny. Podľa autorov novej štúdie sa v marťanskom plášti nachádza magma, ktorej aktivita poháňa zaznamenané zemetrasenia.
Nové zistenia sa odlišujú od záverov, ku ktorým došli vedci v minulosti. Staršie štúdie totiž naznačovali, že zemetrasenia na Marse vyvoláva tektonická činnosť planéty. Magma ale môže byť v hlbších vrstvách planéty stále aktívna. Potvrdzuje to aj spoluautor štúdie, profesor Hrvoje Tkalčić. Ten dodáva, že špecifickou je v tomto prípade pravidelnosť objavených zemetrasení a fakt, že všetky boli zaznamenané v jednom regióne.
„Podarilo sa nám objaviť, že sa zemetrasenia opakovane vyskytovali počas celého dňa. Zemetrasenia, ktoré hlásila americká NASA, sa líšili v tom, že podľa agentúry sa spustili uprostred noci. My odhadujeme, že zemetrasenia spúšťa pohyb roztavených hornín v marťanskom plášti,“ vysvetľuje Tkalčić.
Čo sa deje v hlbinách Marsu?
Región Cerberus Fossae, kde objavili všetkých 47 prípadov zemetrasení, označil profesor ako mimoriadne seizmicky aktívny. Ak by sa potvrdila aktivita červenej planéty, bola by to podstatná informácia, schopná zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na evolúciu planéty. Mars kedysi dávno prišiel o svoje magnetické pole, čo ho stálo atmosféru a vodu, ktorá sa podľa vedcov na povrchu červenej planéty nachádzala.
V strate magnetického poľa hrala hlavnú úlohu práve aktivita v marťanskom plášti a jadre. Predpokladá sa, že k vytvoreniu magnetického poľa prispievajú konvekčné procesy v hlbších vrstvách planét a ak tieto procesy prestanú existovať, zanikne aj magnetické pole planéty. Zemetrasenia v hlbinách Marsu by vedcom mohli pomôcť vysvetliť nielen evolúciu celej planéty, ale aj jej magnetického poľa.
Neprehliadnite
Dáta sa vedcom podarilo získať vďaka sonde InSight, ktorá zbiera dáta o marťanskom počasí a hlbších vrstvách planéty od roku 2018. Ako uvádzajú autori štúdie, zemetrasenia boli relatívne malé a ak by sa udiali na Zemi, takmer by sme ich necítili. Všetkých 47 zemetrasení zaznamenali v časovom období 350 solov (pozn. redakcie: Marťanský deň), čo sa rovná približne 359 pozemských dní.
Ďalšou úlohou vedcov bude skúmať región marťanského plášťa a zistiť, či sa odohráva konvekcia v nižších vrstvách planéty alebo nie. Ako už bolo spomenuté, konvekčné procesy hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní magnetického poľa planéty. Aktivita v marťanskom plášti vedcom naznačuje, že by konvekcia mohla v hlbinách planéty stále prebiehať. Ak sa toto podozrenie potvrdí, potom musí existovať ešte ďalší mechanizmus, ktorý bráni vytvoreniu magnetického poľa.
Komentáre