SpravodajstvoVeda a výskum

Noc, ktorá trvala celé roky: Nová simulácia približuje drastické zmeny prispievajúce ku vyhynutiu dinosaurov

Ku koncu obrích plazov prispel nielen samotný náraz asteroidu, ale aj brutálna dohra, ktorá nasledovala.

Pred približne 66-miliónmi rokov zasiahol našu planétu asteroid, ktorý znamenal koniec pre dinosaurov. Nebol to však len samotný náraz, ale hlavne jeho dohra, ktorá sa stala pre veľké jaštery a ďalšie živočíchy osudnou.

Štúdia Amerického národného centra pre výskum atmosféry (pozn. redakcie: NCAR) tvrdí, že po náraze asteroidu množstvo uvoľnených sadzí zakrylo atmosféru Zeme a uvrhlo ju do doby temna na najbližšie dva roky. To zároveň znamenalo drastické ochladenie planéty a koniec fotosyntézy. Aj táto drastická zmena prispela k masovému vymieraniu života na planéte.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedecká práca centra NCAR vznikala v spolupráci s americkou NASA a univerzitou Colorado Boulder. Vedci využili sofistikovaný počítačový model na rekonštruovanie podmienok, ktoré sa mohli po náraze masívneho asteroidu objaviť. Počítačový model zároveň pomohol vedcom pochopiť to, prečo niektoré druhy živočíchov prežili, zatiaľ čo iným sa to nepodarilo.

Podľa odhadov štúdie z povrchu Zeme vymizli približne tri štvrtiny života na hranici medzi obdobiami kriedy a paleogénu, čo súhlasí s obdobím, kedy do Zeme narazil asteroid Chixulub. Po kolízii vznikli obrovské zemetrasenia, vlny tsunami a silná vulkanická činnosť. Simulácia však ukázala aj to, že počas nárazu sa do atmosféry dostalo obrovské množstvo dymu a prachu a čiastočiek vyparených skál. Objavili sa však aj požiare a to po celej planéte.

Už predchádzajúce vedecké práce sa snažili odhadnúť množstvo sadzí, ktoré sa po náraze asteroidu dostali do atmosféry aj cez globálne požiare. V novej štúdii vedci pracovali s najnovšími výsledkami a na ich základe sa pokúsili modelovať, čo sa dialo po náraze asteroidu. Simulácia im ukázala, že Slnko zahrievalo sadze v atmosfére, ktoré sa dostávali do vyšších a vyšších vrstiev. V istom bode vytvorili globálnu bariéru, ktorá zabránila slnečnému svetlu dostať sa na povrch.

„Spočiatku by to vyzeralo ako noc, osvetlená slabým mesačným svitom,“ vysvetľujú autori štúdie.

Obdobie temna

Za takých podmienok by bola fotosyntéza nemožná a táto situácia by trvala približne rok a pol, možno dlhšie. Po globálnych požiaroch však väčšina rastlinstva zhorela, čiže najohrozenejším bol pytoplanktón, ktorý je kľúčový pre udržanie morského potravinového reťazca. Vedci zistili, že situácia by nebola o nič lepšia ani pri výrazne nižšom množstve sadzí v atmosfére. Aj keby do atmosféry unikla len tretina, fotosyntéza by stále nebola možná približne rok.

Po zablokovaní atmosféry nastali drastické poklesy teplôt. Predpokladá sa, že teplota na povrchu Zeme klesla o 28 °C, zatiaľ čo v moriach a oceánoch „len“ o 11 °C. Zatiaľ čo sa Zem ochladzovala, sadze v atmosfére sa ohrievali, čo spôsobilo úplné zničenie ozónovej vrstvy. Navyše sa vo vyšších častiach atmosféry usadilo množstvo vodnej pary. Para reagovala v stratosfére a vytvárala vodík prispievajúci k ničeniu ozónovej vrstvy. To znamená že po vyčistení atmosféry by sa na povrch planéty dostalo škodlivé množstvo ultrafialového žiarenia. Kvôli vodnej pare by dokázali sadze v atmosfére zmiznúť veľmi náhle, ale až po rokoch blokovania slnečného žiarenia.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close