Nikto neveril, že čierne diery môžu byť tak nenápadné: Pod našim nosom nám celú dobu driemalo monštrum
Výskumníci objavili stopy ďalšej supermasívnej čiernej diery len kúsok za hranicou Mliečnej dráhy.
Čierne diery sú najzáhadnejšie, najfascinujúcejšie a pravdepodobne aj najdesivejšie objekty vo vesmíre. Hocičo, čo prenikne za horizont udalostí, hranicou, za ktorou sa rýchlosť potrebná na únik z gravitačného zovretia tohto objektu pohybuje za rýchlosťou svetla, je naveky stratené.
Keď čierne diery aktívne pohlcujú hmotu, len ťažko ich niekto prehliadne. Okolo seba majú gigantický prstenec hmoty, ktorého obraz sa vplyvom enormnej gravitácie za čiernou dierou “láme” a zobrazuje sa navrchu a naspodku tohto objektu. Zaujímavosťou ale je, že čierne diery môžu byť aj veľmi nenápadné. Dokazuje to supermasívna čierna diera, ktorá nám po celý čas leží prakticky pod nosom, no doteraz sme ju nevideli, informuje portál Space.
Táto gigantická čierna diera sa nachádza vo Veľkom Magellanovom oblaku, trpasličej galaxii hneď vedľa Mliečnej dráhy. Výskumníci študovali 21 extrémne rýchlych hviezd, ktoré leteli naprieč Mliečnou dráhou tak, že znej čoskoro vyletia. Misia Gaia, ktorej úlohou je mapovanie hviezd a ich pohybu, zistila, že približne polovicu hviezd zrýchlila supermasívna čierna diera Sagittarius A*, ktorá sa nachádza priamo v našej Mliečnej dráhe.
Druhá polovica sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretla so supermasívnou čiernou dierou v jadre Veľkého Magellanovho oblaku.
“Je naozaj zarážajúce zistiť, že prakticky za rohom máme ďalšiu supermasívnu čiernu dieru. Tieto objekty vedia byť tak nenápadné, že nám prakticky jeden ležal priamo pod nosom,” hovorí vedúci výskumu Jesse Han.
Čierna diera za našim rohom
Hviezdy s extrémnou rýchlosťou vznikajú, keď sa binárna sústava dostane do blízkosti supermasívnej čiernej diery. Predpokladá sa, že jeden hviezdny partner skončí buď na obežnej dráhe okolo čiernej diery, alebo ho čierna diera kompletne pohltí. Druhá hviezda je vystrelená naprieč vesmírom obrovskými rýchlosťami.
Neprehliadni
Výskumníci o existencii týchto extrémnych hviezd vedia už roky. Misia Gaia ale poskytla cenné poznatky, ktoré autorov štúdie doviedli k zisteniu, odkiaľ tieto hviezdy prišli. Staršia teória naznačovala, že ak by vo Veľkom Magellanovom oblaku existovala supermasívna čierna diera, na jednej hrane Mliečnej dráhy by vytvorila súbor extrémne rýchlych hviezd.
Autori štúdie postupne vylúčili všetky scenáre zrýchlenia týchto hviezd, za ktoré nemôže supermasívna čierna diera. To ich doviedlo k tomu, že v jadre Veľkého Magellanovho oblaku môže skutočne ležať supermasívna čierna diera.
Najmasívnejšie čierne diery
Supermasívna ako supermasívna, aj autor štúdie odhadujú, že hmotnosť tejto čiernej diery sa môže pohybovať okolo 600-tisíc Sĺnk, čo je na túto kategóriu objektov veľmi málo. Čierna diera v jadre našej galaxie má 4,3-milión násobku hmotnosti Slnka a čierna diera v galaxii M87 (pozn. Prvá vyfotená čierna diera projektom EHT) má hmotnosť 5-miliárd Sĺnk. Len pre lepšiu predstavu, najmasívnejšou čiernou dierou je momentálne TON 618, ktorá má hmotnosť až 66-miliárd Sĺnk. Ak by táto supermasívna čierna diera ležala namiesto Slnka, koniec jej horizontu udalostí by ležal ďaleko za obežnou dráhou Pluta.
Tak, či onak, aj supermasívna čierna diera vo Veľkom Magellanovom oblaku je naozaj masívna. Autori štúdie poznamenávajú, že odhalenie tejto čiernej diery nám môže pomôcť lepšie pochopiť ako čierne diery skutočne vyzerajú. Projekt Event Horizon Telescope sa pokúsil vytvoriť fotografiu našej centrálnej supermasívnej čiernej diery, no pohľad na ňu nám zakrýva materiál v jadre Mliečnej dráhy. Výskumníci by mohli teoreticky mať lepší výhľad na supermasívnu čiernu dieru vo Veľkom Magellanovom oblaku, no to sa zistí v nasledujúcich výskumoch.
Zaujímavosťou je, že najbližšia čierna diera môže od nás ležať “len” tisíc svetelných rokov. Táto čierna diera je ale oveľa menšia, má hmotnosť približne niekoľkých desiatok našich Sĺnk. Túto čiernu dieru ale nedokážeme pozorovať.
Komentáre