Nikto ho nevidel už viac ako sto rokov: Vedci rekonštruovali „pesničku“ dávno strateného hmyzu

Štúdia by mohla vedcom priblížiť podmienky, v ktorých p. obscura žil.

Vedcom sa podarilo rekonštruovať volanie dávno strateného druhu.
Zdroj: Eurekalert (Charlie Woodrow)

Hmyz, ktorý už od roku 1869 neexistuje opäť ožil, a to vďaka práci vedcov z Natural History Museum. Tí digitálne rekonštruovali jeho „pesničku“, teda volanie, pomocou ktorého si hľadal partnera.

Študovaním zvukov tohto vyhynutého tvora pripomínajúceho kobylku, môžu vedci zistiť kde presne žil a ak nejakým zázrakom tento tvor prežil, možno ho aj nalákať. Ide o hmyz druhu prophalangopsis obscura, ktorý bol po prvýkrát popísaný v roku 1869 a odvtedy ho nikto nevidel. V roku 2005 však vyšli na povrch neoverené správy, že sa podarilo odchytiť jeden pár.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Porovnávať tento druh s modernými príbuznými je zaujímavé. Mal veľké krídla, vďaka čomu mohol preletieť veľké vzdialenosti. Jeho volanie malo nízke frekvencie, čo z neho urobilo ideálny cieľ pre netopierov,“ vyjadril sa Ed Baker, spoluautor štúdie.

Predpokladá sa, že p. obscura je jedným z relatívne malého množstva živočíchov, ktoré sú potomkami druhov kobyliek a cvrčkov, ktoré žili ešte v období jury. Na základe toho sa výskumníci domnievajú, že žije v prostredí bez netopierov a živí sa na menších druhoch hmyzu. Pomocou týchto informácií dokážu vedci vybrať regióny, kde by mohol zabudnutý živočích prežívať.

K rekonštrukcii volania museli vedci poznať, ako p. obscura robí zvuky. Radí sa do skupiny orthoptera, ktorá zahŕňa cvrčky alebo kobylky. Tieto živočíchy vydávajú zvuky šúchaním častí tiel o seba. Problémom bolo, že nikto tohto živočícha nevidel v prírode už viac ako sto rokov. V roku 2005 sa údajne podarilo zachytiť dve samice v Tibete, no vedci si nie sú istí, či ide o rovnaký druh kvôli výrazným rozdielom medzi pohlaviami.

Zabudnutá „pieseň“

Vedci sa však pokúsili zistiť, kde by mohol živočích žiť na základe 3D modelu krídel, pomocou ktorého zistili ich rezonančnú frekvenciu. S touto informáciou vedci následne dokázali zistiť, ako mohol živočích znieť.

„Zvuk hmyzu sa spája s jeho evolučnou históriou. Môžete skúmať prečo sú volania hmyzu v určitej frekvencii, ktorá sa môže prekrývať s inými volaniami,“ vysvetľuje Baker.

Nízkofrekvenčné volanie druhu p. obscura môže byť vysvetlené prostredím, v ktorom žijú. Netopiere sa vyhýbajú chladnejším oblastiam buď migrovaním alebo hibernáciou. Podmienky severnej Indie a Tibetu by teda boli pre hmyz ideálne.

Rekonštruované volanie sa pridalo k stovke ďalších, ktoré múzeum vytvorilo. Ďalším krokom bolo nahrávky digitalizovať, čo umožní širšej skupine vedcov zvuky skúmať. Štúdia zvukov hmyzu vedcom môže otvoriť okno do minulosti a rekonštruovať, ako mohla naša planéta znieť pred miliónmi rokov. Ak sa vedcom podarí rekonštruovať viac zvukov dnes už vyhynutých tvorov, mohli by získať lepšiu predstavu o tom, ako znelo napríklad obdobie Jura.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre