Veda a výskum

Niektoré pavúky sa posúvajú v evolučnom rebríčku vyššie, tvrdia vedci. Napodobňujú typické správanie ľudí!

Vedci z Australian National Unversity odhalili, že za premenou správania pavúkov stoja zmeny v ich genetike.

Každý z nás potrebuje vo svojom okolí ľudí. Niekto sa socializuje ale radšej a druhý zas menej. Počínajú si rovnako aj pavúky? Pre každého s arachnofóbiou výsledky štúdie vedcov z Australian National Unversity budú desivé. Dôvodom je, že tento hmyz napodobňuje správanie, ktoré je typické pre ľudí.

Pre každého, kto má strach z pavúkov, je jediná vec horšia ako nájsť osamelého pavúka visiaceho vo dverách alebo spočívajúceho na vašom spätnom zrkadle, nájsť celý zhluk. No zdá sa, že ak k takejto situácii dôjde, tak to nemusí byť náhoda.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Niektoré pavúky sa socializujú podobne ako ľudia

Výskumníci hovoria, že hoci väčšia časť pavúkov sú samotárske tvory, tak niektoré druhy sú pomerne spoločenské. Ako príklad uvádzajú austrálskeho lovca (australian huntsman), ktorý sa vyvinul, aby bol viac sociálny, hovorí Alexandra Mikhejeva.

„Keď premýšľame o pavúkoch, máme tendenciu myslieť na tých, ktorí len visia v sieti alebo sedia v rohu a zabíjajú ďalší hmyz,“ hovorí. „Ale určité druhy pavúkov sa nezávisle vyvinuli veľmi podobným spôsobom, aby sa stali sociálnejšími.“

Mikhejeva ďalej vysvetľuje, že pavúky sa správajú podobne ako ľudia. Majú tendenciu socializovať sa počas konzumácie jedla alebo sedia spolu na rovnakom mieste. Toto správanie sa mohlo vyvinúť z rôznych dôvodov. Jeho cieľom môže byť napríklad zdieľanie informácií v rámci kolónie o predátoroch alebo o potravinových zdrojoch. Čo si ale v skutočnosti „hovoria“, nevieme.

„Veľa pavúčej spoločnosti spočíva v tom, že sedia spolu a jedia na rovnakom mieste alebo zdieľajú jedlo. Je to podobné ako pri jedle s rodinou,“ hovorí Mikheyev. „Existuje tiež úroveň príbuznosti, podobná tomu, ako ste viac spoločenský so svojimi rodinnými príslušníkmi na rozdiel od úplne cudzích ľudí.“

Aj keď sa socializácia môže zdať ako naučené správanie, štúdia odhaľuje, že na sociálne návyky pavúkov vplýva najmä ich genetika. Závisí to od expresie alebo zmeny konkrétnych génov, hovoria vedci.

„Jednou z podmienok pre sociálne zvieratá je, že majú väčšiu veľkosť mozgu,“ hovorí Mikheyev. „Potrebujú nielen uchovávať informácie o fyzickom prostredí, ale aj o sociálnom.“

V prípade mnohých tvorov vrátane pavúkov je sociálne správanie poháňané najmä neurónmi v mozgu. Hoci v prípade pavúkov, nemožno hovoriť o typickom mozgu, ako si ho väčšina z nás predstavuje. Článkonožce – bezstavovce, medzi ktoré patria pavúky, hmyz a motýle, nemajú mozog ako ľudia. Na rozdiel od nás, distribuujú svoje nervové tkanivo široko, čo znamená, že ich mozog môže zaberať miesto v celom tele. Výskumy ukazujú, že spoločenské pavúky – ako napríklad austrálsky lovec a africký spoločenský pavúk – majú vyvinutejší nervový systém ako samotárske druhy.

Vedkyňa tvrdí, že zmeny v génoch, ktoré riadia správanie, stavbu neurónov a funkciu metabolizmu, im umožnili stať sa viac sociálnejšími. Mikheyev vysvetľuje, že jednou z najväčších výhod socializácie je schopnosť zdieľať informácie. Rovnako táto vlastnosť je i motorom evolúcie, dopĺňa.

Vedci sa preto domnievajú, že tento vzor správania bude neskôr nasledovať viac druhov pavúkov. Prirovnávajú ho k správaniu ľudí a schopnosti učenia sa. Hovoria, že väčšinu toho, čo vieme, sme sa naučili od niekoho iného a to najmä vďaka odovzdávaniu informácií. V čo sa ale vyvinú pavúky, si nedovolia dnes odhadnúť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close