„Nie sme naprogramovaní zomrieť,“ odkazuje nositeľ Nobelovej ceny. Je nesmrteľnosť len otázkou času?
Nobelista Venki Ramakrishnan na Milan Longevity Summite odhalil nové vedecké poznatky o starnutí a smrti, ktoré vyvracajú rozšírené mýty o dlhovekosti a naznačujú limity večného života.
Toto prelomové tvrdenie zaznelo na nedávnom Milan Longevity Summit, kde biológ a nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Venki Ramakrishnan odhalil prekvapivé poznatky zo svojho celoživotného štúdia starnutia a smrti. Vedec, ocenený za objav štruktúry ribozómu, sa v exkluzívnom rozhovore podelil o svoje revidované chápanie týchto fundamentálnych biologických procesov a vyvrátil niektoré hlboko zakorenené mýty o dlhovekosti.
Venkatraman Ramakrishnan, je často označovaný ako „muž smrti“ a patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej vedy. Jeho prínos v oblasti štrukturálnej biológie a pochopenia bunkových mechanizmov súvisiacich so starnutím a smrťou je nepopierateľný. Okrem rozsiahlej výskumnej činnosti je aj uznávaným autorom. Po úspechu memoárov „The Gene Machine“ nedávno publikoval knihu „Why We Die“, v ktorej s vedeckou presnosťou a zároveň prístupným jazykom rozoberá komplexnú dynamiku starnutia, ktorá nevyhnutne vedie k zániku života.
Ramakrishnan ponúka zaujímavý pohľad na život a smrť
Na prestížnom podujatí Milan Longevity Summit, zameranom na dlhovekosť a psychofyzickú pohodu, Ramakrishnan poskytol exkluzívny pohľad na svoju prácu.
„Smrť definujeme ako nezvratnú stratu schopnosti organizmu fungovať ako celok,“ vysvetľuje Ramakrishnan. „Je to výsledok zlyhania vitálneho systému, či už ide o srdce, mozog, pľúca alebo obličky.
Zaujímavým paradoxom je, že počas nášho života neustále odumierajú milióny buniek bez toho, aby sme si to uvedomovali. Naopak, v momente smrti je väčšina buniek v našom tele stále živá a funkčné orgány môžu byť dokonca transplantované. Telo však ako integrovaný celok prestalo existovať. Preto je kľúčové rozlišovať medzi smrťou bunky a smrťou jedinca.“
Jedným z najzásadnejších zistení je, že smrť, na rozdiel od bežného presvedčenia, nie je geneticky naprogramovaná. Evolúcii nezáleží na tom, ako dlho žijeme, ale výlučne na schopnosti odovzdať naše gény ďalej. Preto sa selektujú vlastnosti, ktoré nám pomáhajú prežiť detstvo a rozmnožiť sa. Ironicky, práve tieto vlastnosti v neskoršom veku prispievajú k starnutiu a úpadku.
Starnutie nie je len dôsledkom „opotrebovania“ buniek.
Neprehliadni
„Opotrebenie je univerzálny jav v živých organizmoch, no rôzne druhy majú diametrálne odlišnú dĺžku života,“ vysvetľuje vedec.
Dĺžka života je vo svojej podstate výsledkom komplexnej rovnováhy medzi investovaním zdrojov do udržiavania a opravy organizmu a zdrojmi potrebnými na rast, dospievanie a reprodukciu.
Večný život je zatiaľ stále vzdialeným snom
Súčasný výskum dlhovekosti sa čoraz viac zameriava na personalizované prístupy. Využitie genetického testovania, epigenetickej analýzy a biomarkerov umožňuje vytvárať individuálne stratégie na predĺženie zdravého života. Regeneratívna medicína, vrátane kmeňových buniek a senolytických liekov, otvára nové možnosti v liečbe degeneratívnych ochorení a spomaľovaní starnutia. Významnú úlohu zohráva aj umelá inteligencia, ktorá urýchľuje objav nových liekov a umožňuje presnejšie monitorovanie zdravotného stavu.
Ramakrishnan upozorňuje na nereálnosť neobmedzeného predlžovania života. „Večná mladosť“ je stále vzdialená utópia a prekonanie tejto hranice predstavuje obrovskú výzvu. Varuje tiež pred pseudovedou a komerčnými praktikami spojenými s pojmami „anti-aging“ a „reverzia starnutia“, ktoré často nemajú pevný vedecký základ.
Pomôžu nám k dlhovekosti nové technológie?
S rozvojom technológií a predlžovaním života sa objavujú aj nové etické otázky: Kto bude mať prístup k inovatívnym terapiám? Ako zabezpečiť, aby predĺžený život znamenal aj kvalitné prežitie, nie len dlhšie obdobie chorôb a závislosti? Odborníci zdôrazňujú potrebu spravodlivého prístupu a zamerania sa na predĺženie zdravých rokov života, nie len samotnej dĺžky.
Globálne starnutie populácie prináša výzvy pre zdravotníctvo, dôchodkové systémy a sociálnu súdržnosť. Rastúci počet starších ľudí znamená vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť a riziko sociálnej izolácie, ktorá môže mať na zdravie podobne negatívny vplyv ako známe rizikové faktory, napríklad fajčenie. Súčasne však staršia generácia môže byť zdrojom skúseností a solidarity, ak zostane aktívna a zapojená do spoločnosti.
Komentáre