Veda a výskum

Nie je to ani had, no nie je to ani červ: Najstaršia fosília červoňa približuje záhadný pôvod obojživelníkov

Fosília druhu Funcusvermis gilmorej poukazuje na prazvláštnu evolučnú históriu zvláštnej rady živočíchov.

Paleontológovia z Virginia Tech nedávno objavili prvú fosíliu červoňotvarého živočícha, ktorý žil počas obdobia trias. Pre tých, ktorí nevedia, tak ide o obdobie pred 251 mil. až 199,6 mil. rokov. Fosília sa považuje za najstarší objav svojho druhu a výskumníkom pomáha vyplniť medzeru vo fosílnych záznamoch, ktorá sa tiahla obdobím 90-miliónov rokov.

Červoňotvaré živočíchy alebo skrátene aj červone, sú rad obojživelníkov. Nedávny objav je prvým z obdobia trias a znamená, že tieto drobné stvorenia existovali 35-miliónov rokov skôr, než hovorili doterajšie fosílne dôkazy. Za objavom stojí Ben Kligman, ktorý nový druh červoňa pomenoval Funcusvermis gilmorei.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pred týmto nálezom vedci objavili len 10 ďalších fosílií červoňov, no všetky sa datovali do obdobia jura, no ich počiatky experti datovali hlbšie do histórie. Predpokladá sa, že prvé červone mohli vzniknúť pred približne 270 až 370-miliónmi rokov, no až donedávna neobjavili fosílie, ktoré by boli staršie ako 183-miliónov rokov. Druh F. gilmorei sa datuje približne 200 až 250-miliónov rokov do minulosti.

„Objav najstaršieho červoňa vyzdvihuje dôležitosť podobných fosílií. Najväčšie otázky paleontológie a evolúcie bez nich zodpovedať nemôžme. Fosílie červoňov sú mimoriadne vzácne a objavujeme ich viac-menej náhodou,“ vysvetľuje Kligman.

Červone sa spravidla nachádzajú počas hľadania fosílií iných druhov zvierat. Aj tento objav autori výskumu považujú za nečakaný. Fosíliu objavili ešte v roku 2019, keď pomocou mikroskopu skúmali usadeniny objavené v národnom parku Petrified Forest. Živočích existoval ešte v dobe, keď sa americký štát Arizona nachádzal v oblasti rovníka ako súčasť superkontinentu Pangea.

Primitívnejšia verzia moderných červoňov

Tieto živočíchy sa považujú za obojživelníky a pochopiť ich evolučné počiatky vedcom umožní lepšie pochopiť, ako sa červone viažu na svojich príbuzných, napríklad žaby alebo salamandry.

„Druh F. gilmorei súhlasí s teplým a vlhkým prostredím, v ktorom žili aj ostatné červone. Veríme, že biogeografická história červoňov závisí od toho, či mali prístup k týmto prostrediam,“ tvrdí Kligman.

Moderné červone sú obojživelníkmi bez končatín. Vyznačujú sa oválnym telom s kompaktnou lebkou v tvare náboja. Tá im umožňuje lepšie kopať pod zemou. Nachádzajú sa dnes primárne v Južnej a centrálnej Amerike, Afrike a južnej Ázii. Svoj život trávia pod zemou, kde číhajú na svoju korisť v podobe červov a hmyzu. Vedci majú problém tieto živočíchy študovať kvôli ich podzemnému životu.

Čo sa týka zatiaľ najstaršieho druhu červoňa, jeho kostra skôr pripomína prvotné žaby a salamandry, než moderné červone. Výskumníci sa teda domnievajú, že tieto druhy mali spoločného evolučného predka a vývoj. Funcusvermis gilmorei zároveň nemá mnohé evolučné adaptácie, ktoré umožňujú moderným červoňom žiť pod zemou. Vedci sa domnievajú, že sa tieto živočíchy prispôsobovali podzemnému životu oveľa pomalšie, než sa spočiatku predpokladalo.

Od roku 2019, kedy bola objavená prvá fosília, výskumníci našli najmenej 70 spodných čeľustí tohto druhu červoňa. Oblasť označili ako najbohatšiu na fosílie červoňov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close