Nepriateľské prostredie a sociálna izolácia: Takto vplýva dlhý pobyt vo vesmíre na duševné zdravie astronautov
Vesmírne agentúry plánujú dlhšie misie na Mesiaci, no okrem technologických výziev musia prekonať aj tie psychologické.
Ako by astronauti reagovali, ak by museli žiť v krutých podmienkach a úplnej sociálnej izolácii? Vesmírne agentúry pomaly začínajú pripravovať náročnejšie vesmírne programy, ktoré by ľudí do takýchto podmienok dostali, či už na povrchu Mesiaca, alebo červenej planéty.
Nový projekt, ktorý vzniká v spolupráci s dvoma univerzitami a spoločnosťou SAGA Space Architects sa práve na tieto otázky pokúša odpovedať. Názov projektu je LUNARK a vedci sa dozvedajú nielen to, ako sa dokážu astronauti vyrovnať s extrémnymi podmienkami, ale aj ako by mohli do budúcna postaviť lepšie obytné zariadenia na iných kozmických telesách, píše portál Phys.
LUNARK bol prvým projektom svojho druhu a slúžil ako simulácia potenciálnej misie na povrchu Mesiaca. Dvojica architektov navrhla a postavila vzduchotesný a prenosný obytný modul, v ktorom strávili 61 dní. Modul umiestnili do severnej časti Grónska, kde sa podmienky do istej miery podobajú podmienkam na Mesiaci.
V rámci projektu skúmali dopad sociálnej izolácie na mužoch. Počas experimentu architekti sledovali ich pojem o plynutí času, ich emócie, či to, do akej miery je postarané o ich psychologické potreby. Postupom času sledovali aj zmeny v ich správaní, napríklad či začali byť agresívnejší a ako sa s týmito negatívnymi vplyvmi dokázali vysporiadať.
„Čoraz rýchlejšie vzniká potreba riešiť všetky technologické otázky, spojené s pobytom ľudí vo vesmíre. Ešte dôležitejšie je preto odpovedať na psychologické dopady, ktoré takáto misia môže vyvolať. Sociálna izolácia je jednou z najväčších hrozieb, ktorej astronauti pri podobných misiách budú čeliť,“ vyjadril sa Konstantin Chterev, študent z University of Surrey, podieľajúci sa na experimente.
Architekti žijúci vo svojom module mali obmedzený kontakt s vonkajším svetom. Žili bez internetu, no denne mohli poslať prostredníctvom satelitného telefónu správu do ústredia v Dánsku. Táto správa ale nesmela presahovať 160 znakov.
Neprehliadnite
Vplyv izolácie na astronautov
Výsledky experimentu poukázali na to, že postupom času sa zvyšovala túžba po sociálnom kontakte. Čo možno prekvapí je, že pocity odcudzenia, bezmocnosti, či depresie sa postupom času nezvyšovali. Dvojica v moduly často rozprávala o svojich osobných veciach a popri práci si našli čas aj na oddych, ktorý im pomáhal sústrediť sa na prácu. Hoci im voľno pomáhalo zbaviť sa zlých myšlienok, rovnako v nich prebúdzalo túžbu po ďalšom ľudskom kontakte. Zaujímavosťou je aj to, že počas voľnočasových aktivít architekti vnímali rýchlejšie plynutie času.
Vesmírne cestovanie zažije v nasledujúcich desaťročiach prelom. Ku vládnym agentúram sa pripájajú aj súkromné spoločnosti a väčší dôraz sa kladie na čoraz dlhšie vesmírne misie. Americká NASA sa pripravuje vrátiť na Mesiac a v rámci toho sa začína objavovať čoraz viac štúdii, ktoré sa zaoberajú duševným zdravím astronautov v malom uzavretom priestore. Dôležitou časťou je nájsť rovnováhu medzi dôležitými pracovnými úlohami a staraním sa o svoje duševné zdravie.
Komentáre