SpravodajstvoVeda a výskum

Nemá ani 40 rokov a už prekonal 12 nádorov z toho 5 zhubných: Vedci si nevedia vysvetliť tento medicínsky zázrak

Vedci z CNIO opisujú fascinujúci prípad. Pomôžu gény muža objaviť liek proti rakovine?

Vedci z onkologického centra CNIO publikovali štúdiu, ktorá približuje život pacienta, ktorý dokázal prežiť 12 nádorov, pričom 5 z nich bolo zhubných.

Po prvýkrát sa mu nádor vytvoril ešte keď bol malé dieťa, píšu autori vo svojej štúdii. Potom sa mu vytvárali každých pár rokov. Pacient nemá ešte ani štyridsiatku a už mal dokopy dvanásť nádorov, z toho niekoľko zhubných. Každý nádor bol však iný a vytvoril sa na inej časti tela.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Stále nechápeme ako sa rakovina u pacienta mohla vyvinúť a ako dokázal prekonať všetky tieto diagnózy,“ vysvetľujú vedci.

Zároveň však poukazujú na to, že pacient môže lekárom poskytnúť neoceniteľné informácie o tom, ako sa správa imunitný proces, keď bojuje s rakovinou. Autori štúdie sekvenovali gény zo vzorky krvi, ktorú priniesol do centra CNIO, no z nej nezistili nič, čo by naznačovalo dedičnú rakovinu. Následne sa pozreli na celý genóm pacienta a všimli si mutáciu génu MAD1L1.

Odhalenie a liečba rakoviny?

Tento gén je mimoriadne dôležitý pri delení buniek. Zaznamenaná mutácia ovplyvňovala počet chromozómov v bunkách, prirodzene sa ich v ľudskom tele nachádza 23 párov. Na zvieracích modeloch si výskumníci všimli, že ak mutácia génu pochádza z oboch kópií, teda od oboch rodičov, embryo umiera. Vedcov preto ohromilo, že to sa v tomto prípade nestalo.

„Nielenže pacient prežil, no vedie plnohodnotný život na niekoho, koho trápi zdravie,“ vysvetľujú vedci.

Pacient je podľa ich slov jediným známym prípadom, kedy sa niečo podobné stalo. Opisujú to ako nový syndróm, no nemôžu to tak označiť, pretože sa zatiaľ nenašlo viac prípadov. S mutáciou génov však prichádza aj extrémne vysoké riziko rôznych nádorov. Zvláštnosťou však je to, že sa pacientovi vytvorilo najmenej päť mimoriadne agresívnych nádorov, ktoré však zmizli s relatívnou ľahkosťou. Podľa teórie za to môže neustála tvorba pozmenených buniek. Tá v tele vytvorila chronickú obrannú reakciu, ktorá pomáha nádory ničiť.

V rámci novej štúdie vedci objavili schopnosť imunitného systému napadnúť bunky s nesprávnym počtom chromozómov. To označujú ako najdôležitejší aspekt práce. Spolu s týmto objavom vedci očakávajú v budúcnosti aj nové metódy liečby rakoviny. Zároveň by analýzou buniek dokázali zachytiť rakovinu v jej úplných počiatkoch. Pomocou analýzy buniek by dokázali odhaliť tie, ktoré majú potenciál premeniť sa v budúcnosti na nádor.

Rakovina sa objavuje v prípade, že sa určitý typ buniek začne nekontrolovateľne deliť. Ak by vedci vo vzorke krvi našli niekoľko stoviek chromozómov identických lymfocytov, znamenalo by to, že prišli z jednej rapídne sa rozmnožujúcej bunky. Na základe tohto zistenia výskumníci vo svojej práci navrhujú, že jednobunkovú analýzu možno použiť na identifikáciu buniek s nádorovým potenciálom dlho pred objavením sa klinických symptómov alebo markerov pozorovateľných v analytických testoch.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close