SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Nebezpečný „elektrónový dážď“ preniká do zemskej atmosféry: Dvom mikrosondám sa podarilo nájsť jeho zdroj

Vedci z univerzity UCLA popisujú, ako vzniká dážď elektrónov schopný ovplyvniť naše satelity, rakety a aj astronautov.

Vedcom z univerzity UCLA sa podarilo objaviť nový zdroj super-rýchlych a energetických elektrónov, ktoré by mohli mať výrazný dopad na ľudskú činnosť, informuje portál univerzity.

Tento typ elektrónov prispieva k tvorbe polárnej žiary, no môže ohroziť satelity, vesmírne rakety alebo aj astronautov. Počas svojej štúdie vedci objavili „dážď elektrónov“, čo sa im podarilo prostredníctvom misie ELFIN pozostávajúcej z dvojice drobných satelitov. Elektrónový dážď s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil druh špeciálnych elektromagnetických vĺn šíriaci sa plazmou. Vlny následne ovplyvňujú elektróny a spôsobujú ich „preliatie“ z magnetosféry do zemskej atmosféry.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Misia ELFIN je prvou, ktorej sa podarilo po prvýkrát zmerať tieto super-rýchle elektróny,“ vyjadrila sa autorka štúdie Xiaojia Zhang.

Elektrónový dážď

V štúdii Zhang a jej tím dokázali, že špeciálne elektromagnetické vlny sú zodpovedné za oveľa väčšie množstvo elektrónového dažďa, než predpokladajú modely pre vesmírne počasie. Okolie zeme je plné nabitých častíc pohybujúcich sa po prstencovej dráhe Van Allenovych radiačných pásoch, obrovskej radiačnej štruktúry rozprestierajúcej sa od 400 do 50-tisíc km nad povrchom Zeme. Van Allenove pásy objavil profesor Van Allen v roku 1958 počas meraní prvej americkej družice Explorer 1. Vonkajšie pásy objavila sovietska sonda Luna 1.

Nabité častice sa v tejto štruktúre pohybujú po špirálových dráhach a odrážajú sa od severného a južného pólu planéty. Ak sú podmienky správne, vo vnútri Van Allenovych pásov môžu vzniknúť vlny, ktoré následne dodávajú energiu a rýchlosť elektrónov. To spôsobí, že elektróny „vypadnú“ z pásov a začnú „pršať“ na našu atmosféru.

V tomto prípade pomôže predstaviť si Van Allenove pásy ako rezervoár plný vody, vysvetľuje profesor z UCLA. Rezervoár sa postupne napĺňa a odtok sa stará o to, aby nádrž nepretiekla. Občas sa ale môže objaviť vlna, ktorá cez okraj vytlačí veľké množstvo vody.

Štúdia vedcov je mimoriadne dôležitá, pretože súčasné modely nerátajú s vlnami vo Van Allenovych pásoch a ani nepredpokladajú zvýšený prúd elektrónov, ktorý môže ovplyvniť chemické zloženie atmosféry, no aj naše satelity, či kozmické rakety. Elektrónový dážď môže byť ešte výraznejší v prípade geomagnetickej búrky.

„Bežne sa predpokladá, že vesmír a vrchná časť atmosféry sú oddelené, no tieto dve vrstvy sa navzájom prepletajú. Porozumieť tomuto spojeniu pomôže nielen satelitom, ale aj astronautom a iným vesmírnym misiám,“ vyjadril sa Vassilis Angelopoulos, profesor z univerzity UCLA.

Misia ELFIN odštartovala už v roku 2018 a vzniknúť mohla aj vďaka podpore americkej vesmírnej agentúry, NASA. Skladá sa z dvoch miniatúrnych satelitov, nie väčších ako niekoľko desiatok centimetrov. Pomocou dvojice mikrosatelitov môžu nielen študenti univerzity skúmať aktivitu elektrónov a dopad magnetických búrok na blízke okolie Zeme.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close