Nebezpečné prejavy vesmírneho počasia: Ako nás ohrozujú solárne erupcie?

Čím je ľudstvo viac závislé na moderných technológiách, tým je pre nás Slnko nebezpečnejšie.

Ako nás ohrozujú solárne erupcie?
Zdroj: Wikimedia

Slnečná erupcia je masívna explózia v atmosfére Slnka. Počas nej vznikajú vysokoenergetické častice a radiácia, ktorá je pre živé organizmy nebezpečná. Nás a všetok život na Zemi, však ochraňuje magnetické pole a atmosféra. Najrizikovejšie sú vysokoenergetické protóny a röntgenové žiarenie.

Keď sa žiarenie a nabité častice dostávajú k Zemi, zachytáva ich magnetické pole planéty, no röntgenové lúče môžu narušiť našu ionosféru a spôsobiť problémy s rádiovou komunikáciou. Riziko predstavujú aj pre satelity, pretože spolu s ultrafialovým žiarením zahrievajú vonkajšie časti atmosféry. Tie následne expandujú, čím začnú na satelity vyvíjať väčší odpor, vysvetľuje portál Goddard Space Flight Center.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Keď satelity pocítia väčší odpor, ich dráha sa mení, čo môže v najhorších prípadoch spôsobiť pád satelitu. Bežne sa však ich obežná dráha zmení len o kúsok, čo ale vplýva na ich celkovú životnosť. Slnečné erupcie sa spájajú aj s výronmi koronálnej hmoty, no tento vzťah ešte nie je úplne preskúmaný. Koronálne výrony hmoty vytvárajú na Zemi geomagnetické búrky.

Nebezpečné vesmírne počasie

Výrony koronálnej hmoty môžu dianie na Zemi ovplyvniť v oveľa väčšej miere. Počas nich sa totiž do vesmíru dostáva väčšie množstvo materiálu a tým pádom sa zväčšuje aj pravdepodobnosť, že sa tento materiál stretne s našou planétou. Keď Slnko vyvrhne do vesmíru hmotu, vo väčšine prípadov trvá tri až päť dní, kým sa dostane k Zemi. Po zásahu sa magnetosféra Zeme deformuje a tým vzniká geomagnetická búrka.

Jednou z najsilnejších búrok je takzvaná Carringtonská udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1859. Počas tejto mimoriadne silnej búrky vzbĺkli telegrafné stožiare a polárnu žiaru videli až niekde pri Karibiku. Hoci aj v tej dobe spôsobila problémy, búrka takéhoto rozsahu by bola v modernej dobe katastrofická. Podľa odborníkov zo Spojených štátov by sa ľudstvo z takejto silnej geomagnetickej búrky spamätávalo najmenej dekádu.

Príkladom ničivých dopadov solárnych búrok je aj situácia odohrávajúca sa v kanadskej provincii Quebec v roku 1989. Vysoké elektrické prúdy v magnetosfére zničili elektrické transformátory a elektrické rozvodne. Čím viac sa ľudstvo stáva závislé na elektronike, tým väčšie riziko pre nás predstavujú geomagnetické búrky.

Geomagnetické búrky ovplyvňujú aj satelity na geosynchrónnej obežnej dráhe, približne 35-tisíc km nad povrchom Zeme. Na tejto obežnej dráhe sa nachádzajú prevažne komunikačné satelity. Počas geomagnetickej búrky môže byť satelit poškodený vysokým prúdom z nabitých častíc alebo sa poškodí preto, lebo tieto častice prejdú satelitom.

Astronauti na obežnej dráhe Zeme sú relatívne v bezpečí, hoci sú vystavení vyšším dávkam radiácie, hlavne pri vstupe do otvoreného vesmíru. Častice z výronu koronálnej hmoty by ich však mohli ohroziť na Mesiaci, či na Marse.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre