Neandertálci a Homo sapiens medzi sebou spolupracovali. Prvé dôkazy svojho druhu nám naznačujú mierumilovnú existenciu našich predkov
Výskumníci našli v jaskyni Tinshemet dôkazy o kultúrnej a informačnej výmene medzi Neandertálcami a Homo sapiens.
Homo sapiens a Neandertálci majú spoločnú históriu, no ako presne táto história vyzerala, to je stále predmetom vedeckých výskumov.
Niektoré štúdie naznačujú, že Homo sapiens a Neandertálci viedli medzi sebou konflikt, keď moderný ľudia opustili Afriku a dostali sa do Európy. Iné výskumy zas naznačujú, že medzi sebou naši predkovia spolupracovali. Najnovšia štúdia objavila dôkazy, že práve spolupráca medzi Neandertálcami a Homo sapiens môže byť reálnejším scenárom, informuje portál Earth.
Dôkazy sa objavili v starovekom regióne Levant na strednom východe, ktorý bol viacerými štúdiami označený ako región, kde sa miešali populácie moderných ľudí a Neandertálcov. Výskumníci sa v novej štúdii zamerali na množstvo ostatkov kostí, ktoré sa vyznačujú vysokou morfologickou diverzitou. Zároveň však autori štúdie nachádzajú konzistentnosť, ktorá indikuje sociálne a kultúrne správanie.
Archeologické náleziská v tejto oblasti ukazujú, že naši predkovia úmyselne pochovávali svojich mŕtvych. Autori štúdie to usudzujú z artefaktov, ktoré objavili v hroboch a ďalších dôkazov. Ide o dôkazy sociálneho a kultúrneho správania, ktoré sú momentálne najstaršie na svete a predchádzajú iné podobné dôkazy o desaťtisíce rokov.
Naši predkovia žili vedľa seba a spolupracovali
Autori novej štúdie vysvetľujú, že v jaskyni Tinshemet objavili ostatky ako Neandertálcov, tak aj Homo sapiens.
Neprehliadni
“Nové dôkazy z tejto jaskyne nám ukazujú, že prví moderní ľudia neboli len susedia s Neandertálcami, no aktívne s nimi zdieľali informácie a oba druhy sa navzájom ovplyvňovali či už z hľadiska rôznych stratégii na prežitie, vyrábania nástrojov alebo kultúry. Keď sme naše nálezy porovnali s ďalšími nálezmi v oblasti Levanty, zistili sme, že ide o podobné nástroje, rovnaké umiestnenie kostí v hroboch, či artefaktoch, ktoré mali zaručiť mŕtvemu spokojnú existenciu v posmrtnom živote,” vyjadrili sa autori štúdie.
Výsledky štúdie teda naznačujú, že v oblasti jaskyne Tinshemet existovalo viac druhov hominínov. Tí nielenže existovali na jednom mieste, no zároveň sa zdá, že si medzi sebou vymieňali rôzne kultúrne praktiky.
“Cieľom našej štúdie bolo zodpovedať otvorené otázky ohľadom vzťahu medzi Homo sapiens a Neandertálcami. Chceli sme vedieť, či medzi týmito druhmi bola rivalita o zdroje, alebo či boli naši predkovia mierumilovnými susedmi a spolupracovali spolu. Sledovali sme pritom niekoľko faktorov, napríklad výrobu nástrojov, lovecké stratégie, symbiotické správanie, či sociálnu komplexnosť,” vysvetľujú autori.
Ako sme už spomenuli, výskumníci našli hroby so špecifickým umiestnením tiel, špecifickými artefaktmi a stopami orkového pigmentu. To všetko naznačuje, že naši predkovia verili v posmrtný život pomerne skoro.
Zistenia z jaskyne Tinshemet naznačujú, že prehistorické spoločenstvá neboli izolované. Namiesto toho medzi sebou spolupracovali, či už išlo o Homo sapiens alebo Neandertálcov. Komunity si medzi sebou vymieňali nástroje, vedomosti a kultúru. V regióne Levanty existovalo množstvo skupín, no tam kde bola spolupráca, tam bolo aj súperenie.
Nie všetko bolo ružové
Veľa výskumov sa zameriava na minulosť našich predkov. Jednou z nedávnych štúdii je výskum vedcov z Univerzity Georga-Augusta. Vedci objavili archeologické dôkazy ohľadom neznámych rituálov, ktoré naznačovali, že sa naši predkovia medzi sebou jedli.
Výskum sa zameriaval na jaskyňu Maszycka, ktorá sa nachádza v južnej časti Poľska. V nej objavili výskumníci ostatky, ktoré naznačovali, že naši predkovia praktizovali kanibalizmus pred približne 18-tisíc rokmi. Jaskyňa Maszycka predstavuje významné archeologické nálezisko, čo sa týka neskorého vyššieho paleolitu. Ľudské ostatky objavili výskumníci v jaskyni pred viac ako 100 rokmi. Okrem ľudských ostatkov našli výskumníci v jaskyni aj zvieracie ostatky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú od lovenej zvery.
Kosti sa spájajú s Magdalénskou spoločnosťou, ktorá existovala na území dnešného Francúzska pred 14 500 až 20 000 rokmi. Archeologické práce v 60. rokoch minulého storočia odhalili 63 kostí, ktoré patrili desiatim jedincom. Títo predkovia žili v období pred 18-tisíc rokmi. Viac o tejto štúdii nájdeš v našom článku.
Komentáre