Našlo sa 25 záhadných rýchlych rádiových impulzov: Astronómovia nevedia, čo je ich zdrojom
Astronómovia si v rámci novej štúdie všimli niekoľko nových opakujúcich sa rádiových zábleskov. Podarí sa nam zistiť ich pôvod?
Vo vesmíre sa astronómovia stretávajú s veľkým množstvom záhadných fenoménov. Gravitačné vlny, záblesky gama žiarenia či rýchle rádiové záblesky, všetky tieto úkazy majú jednu spoločnú vlastnosť. Ide o jedny z najsilnejších kozmických fenoménov, o ktorých toho ale veľa nevieme.
Rýchle rádiové záblesky trvajú niekedy menej ako sekundu, no počas tejto krátkej doby vytvoria rovnaké množstvo energie ako Slnko za niekoľko dni. O týchto úkazoch veľa nevieme aj preto, lebo sa objavia viac-menej náhodne, zmiznú v okamihu a už sa viackrát neopakujú. Existujú ale aj vzácne rýchle rádiové záblesky, ktoré sa objavujú pravidelne.
Odkiaľ pochádzajú a čo ich vytvára zatiaľ ostáva pre astronómov záhadou. Ako však informuje portál Universe Today, v rámci novej štúdie sa vedcom podarilo zachytiť 25 nových, opakujúcich sa, rádiových zábleskov. Získali tak oveľa viac udalostí, ktoré môžu skúmať. Nové rádiové záblesky sa objavili medzi rokmi 2019 a 2021. Za ich objavom stojí rádiové observatórium CHIME, ktoré je pri pátraní po rýchlych rádiových zábleskoch nenahraditeľným pomocníkom. Dokopy sa mu podarilo zachytiť záblesky z viac ako tisícky rôznych zdrojov.
Hoci sa rýchle rádiové záblesky považujú za kozmickú záhadu, nie sú až tak ojedinelé ako výskumy naznačujú. Na jednu stranu majú astronómovia problém zachytiť ich kvôli ich povahe, no odhadujú, že za deň sa Zem stretne s približne tisíckou rýchlych rádiových zábleskov. Záhadou sú aj preto, lebo neexistuje model či teória, ktoré by dokázali plne vysvetliť vlastnosti týchto úkazov.
Podľa niektorých teórií ich vytvárajú neutrónové hviezdy, no podľa iných zas čierne diery. Niektoré záblesky sú však tak zvláštne, že nesedia žiadnej klasifikácii. Práve tieto nezaraditeľné záblesky majú najzaujímavejšie teórie. Podľa nich vznikli vďaka pulzarom a magnetarom, alebo ide o mimozemskú komunikáciu.
Neprehliadnite
Rýchle rádiové záblesky sa charakterizujú podľa ich pozície na oblohe a merania disperzie, charakteristiky, ktorá určuje časovú medzeru medzi vysokými a nízkymi frekvenciami. Tieto zmeny spôsobuje prechod rýchleho rádiového záblesku cez rôzny materiál vo vesmíre.
Aj napriek novým opakujúcim sa zábleskom záhada pokračuje
V rámci novej štúdie výskumníci hľadali rýchle rádiové záblesky, ktoré sa nachádzali v rovnakom regióne oblohy a mali podobnú mieru disperzie.
„Dokážeme odmerať mieru disperzie rýchleho rádiového záblesku a jeho polohu, no nie so 100% presnosťou. Miera presnosti závisí na dizajne teleskopu, ktorý záblesk pozoruje. V rámci novej štúdie sme však sledovali skupiny zábleskov, ktoré majú konzistentnú pozíciu a mieru disperzie. Následne overíme, či skutočne prichádzajú z rovnakého miesta,“ tvrdí Ziggy Pleunis, vedúci výskumu.
Do dnešného dňa astronómovia zaznamenali viac ako tisícku rýchlych rádiových zábleskov, no len 29 z nich sa opakovalo. Problémom je, že všetky opakujúce sa záblesky sa opakujú v nepravidelných intervaloch, až na jeden. FRB 180915 výskumníci objavili v roku 2018 a tento záblesk sa objavuje presne každých 16,35 dní. V rámci novej štúdie sa ale výskumníkom podarilo identifikovať 25 nových opakujúcich sa zábleskov.
„V rámci vedeckých snáh starostlivo analyzujeme objavené rýchle rádiové záblesky. Stále nám však vychádza, že spomedzi všetkých objavených zábleskov sa opakuje len 2,6% z nich. Zatiaľ nemôžeme vylúčiť ani to, že v budúcnosti sa záblesky budú opakovať aj zo zdrojov, ktoré zatiaľ vytvorili len jeden záblesk a potom sa odmlčali,“ vysvetľuje Pleunis.
Pravá povaha rýchlych rádiových zábleskov ostáva nateraz záhadou. Autori nového výskumu ale prinášajú dáta, ktoré pomôžu teleskopom novej generácie. Tie by sa mohli pozrieť na túto kozmickú záhadu o čosi lepšie.
Komentáre