SpravodajstvoVeda a výskum

Naši predkovia museli čeliť krutým polárnym podmienkam: Ako si dokázali poradiť?

Výskum vedcov z inštitútu Maxa Plancka skúmal jaskyňu, v ktorej žili prví Homo Sapiens.

Naši predkovia žijúci v Europe pred 43 až 46-tisíc rokmi čelili subpolárnym podmienkam, zatiaľ čo prežívali v jednej z jaskýň. Objav vedcom ponúka jedinečný pohľad na to, kedy druh Homo sapiens opustil Levantu a začal sa rozširovať do stredných geografických šírok.

Opustenie východného Stredomoria je dôležitým evolučným krokom, vysvetľujú vedci z Inštitútu Maxa Plancka. Ten umožnil človeku osídliť všetky kontinenty a žiť v rôznych klimatických podmienkach. Hoci zatiaľ nie je jasné, čo viedlo k expanzii nášho druhu aj do iných častí sveta. Pravá príčina migrácie ostáva záhadou, no na základe predchádzajúcich výskumov a klimatických dát sa teoretizuje, že sa naši predkovia spoliehali na teplejšie klimatické podmienky, aby sa presunuli do nových oblastí.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nový výskum vedcov z inštitútu Maxa Plancka pracuje z dôkazmi z jaskyne Bacho Kiro. Na ich základe prichádzajú z teóriou, že naši predkovia museli pretrpieť veľmi chladné podmienky pripomínajúce dnešnú severnú Škandináviu. Tieto podmienky trvali niekoľko tisíc rokov.

„Našli sme dôkazy, ktoré naznačujú, že naši predkovia boli oveľa flexibilnejší a dokázali sa prispôsobiť širšiemu spektru podmienok, než sa spočiatku predpokladalo,“ vysvetľuje vedúca štúdie, Sarah Pederzani.

Vysvetľuje, že nové dôkazy vytvárajú potrebu pre nové modely, ktoré by o niečo lepšie popísali migráciu nášho druhu naprieč Euráziou. Tieto modely by mali zohľadňovať väčšiu flexibilitu na klimatické podmienky. Novú predstavu o tom, akým podmienkam museli predkovia čeliť, vedci získali z dôkazov, ktoré sa nachádzali priamo v jaskyni Bacho Kiro. Táto jaskyňa leží približne 5 km západne od mesta Dryanovo v Bulharsku.

Drsné podmienky

V nej vedci našli stopy bylinožravcov, ktorých naši predkovia lovili spolu s ďalšími stopami z obdobia, kedy ľudia túto jaskyňu obývali. Na základe zozbieraných dôkazov, mohol vzniknúť oveľa presnejší klimatický model, ktorý vedcom ukázal, aké to bolo naozaj žiť v danej oblasti pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov.

Štúdia z Inštitútu Maxa Plancka je prvou svojho druhu. Autori priznávajú, že hoci sú ich výsledky prekvapivé, z obdobia kedy sa Homo Sapiens po prvýkrát rozptýlil naprieč Euráziou, neexistuje veľa stôp. Výskumníci analyzovali dokopy 179 vzoriek, ktoré predtým starostlivo pripravili. To im umožnilo vytvoriť presný model teplôt vrátane zmien zapríčinených ročnými obdobiami počas časového rozmedzia až 7-tisíc rokov.

V nižšej časti jaskyne vedci objavili množstvo zvieracích kostí, kamenných nástrojov, príveskov, či fosílií našich predkov. Všetky tieto nálezy poslúžili pri výskume klimatických podmienok, ktoré naši predkovia prežívali, keď po prvýkrát opustili územie Levanty. Pod Levantou sa rozumie pomerne veľké územie vo východnom stredomorí. V najširšom historickom zmysle sa pod Levantou rozumie celé východné stredomorie s jeho ostrovmi siahajúc až po grécko.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close