SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Naše oko nám dokáže prezradiť, ako môže vyzerať mimozemský život: Výskum zaviedol vedcov miliardy rokov do minulosti

V ľudskom oku existujú mimoriadne užitočné proteíny, ktoré dokázali prežiť aj napriek výrazne sa meniacim podmienkam.

Ak chceme nájsť život mimo našej planéty mesiace Enceladus alebo Europa by mohli byť tým najlepším miestom, kde začať. Predstava, že „tam vonku“ nájdeme jednoduché organizmy už nie je len doménou sci-fi, no každým dňom sa posúva bližšie k realite.

Keďže zatiaľ poznáme len jednu planétu schopnú podporovať život, vedci sa pokúšajú nájsť svety, ktoré sa čo najviac podobajú Zemi alebo aspoň podmienkam, ktoré na našej planéte vládli pred niekoľkými miliardami rokov. Nevyhnú sa však jednej otázke: Ako by mohol mimozemský život vyzerať?

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Nájsť odpoveď nie je jednoduchá úloha, no to vedcov z University of California Riverside nezastavilo, informuje Science Alert. Odpovede hľadali práve u nás doma, no v dobe, kedy sa život na Zemi po prvýkrát objavil. Spočiatku bola Zem domovom len pre jednoduché organizmy, čo sa však zmenilo počas Veľkej kyslíkovej katastrofy alebo inak povedané Veľkej kyslíkovej udalosti. Tá nastala približne pred 2-miliardami rokov a ide o prvé zvýšenie obsahu kyslíku v zemskej atmosfére. Táto udalosť odštartovala zmeny, ktoré doviedli planétu do bodu, kde sa nachádza teraz. Predtým atmosféra vyzerala úplne inak a život taktiež.

Mimozemské prostredie

Veľká kyslíková udalosť vedcom ukázala jednu vec – život a prostredie sú navzájom prepojené. Život pred touto zmenou bol jednoduchý, pretože žil v prostredí chudobnom na energiu s atmosférou, ktorá nemala dostatočné množstvo kyslíku. Slnečné svetlo bolo jediným ľahko dostupným zdrojom energie a ešte pred vznikom fotosyntézy ho život využíval úplne inak. V tomto prípdade hrali hlavnú úlohu proteíny, ktoré sa nazývali rodopsíny. Pomocou nich zachytávali solárnu energiu a išlo o jednoduchší spôsob ako fotosyntéza, ktorá prišla neskôr.

Rodopsíny boli mimoriadne užitočné a možno to je dôvod, prečo nevymizli s prvým, jednoduchým životom. Nájsť ich v prírode môžeme aj dnes a tieto proteíny máme aj my, ľudia. Pomáhajú nám vidieť pri slabom svetle. Vedci sa vo svojej štúdii pokúsili nájsť prepojenie moderných rodopsínov s ich predkami, prostredníctvom sekvenovania a strojového učenia. Spojením týchto metód dokázali sledovať vývoj rodopsínov naprieč geologickými časovými úsekmi. Podarilo sa im rekonštruovať proteíny staré od 2,5 do 4-miliárd rokov.

Spoločná evolúcia

Jeden z rozdielov, ktoré vedci zaznamenali je svetlo, ktoré rodopsíny absorbovali. Prastaré formy proteínu pohlcovali primárne modré a zelené svetlo, pričom moderné proteíny absorbujú modré, zelené, žlté a oranžové svetlo. Tento rozdiel poukazuje na odlišné prostredie mladej a dnešnej Zeme.

Pred kyslíkovou udalosťou Zem nemala ozónovú vrstvu, ktorá nás ochraňuje pred UV žiarením. Vedci preto predpokladajú, že schopnosť rodopsínov absorbovať len modré a zelené svetlo vychádza z toho, že život žil niekoľko metrov pod vodou, čo ich chránilo pred škodlivou radiáciou.

Zároveň si všimli, že moderné rodopsíny pohlcujú časť spektra, ktorú chlorofyl nedokáže. Vedci sa domnievajú, že ide o akúsi formu „evolučnej elegancie“, ktorá naznačuje spoločnú evolúciu.

„Rodopsíny a fotosyntéza sa navzájom dopĺňajú, jedno využíva inú časť svetla, ako druhé,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Edward Schwieterman.

Tento poznatok by mohol vedcom pomôcť pochopiť život na iných svetoch. Vo svojej práci píšu, že mladá Zem je pre nás „mimozemské prostredie“ preto, ako sa líši od planéty, na ktorej žijeme dnes. Ak sa vedcom podarí pochopiť ako dokázal život existovať v týchto odlišných podmienkach, získané poznatky môžu preniesť aj na svety v našej sústave alebo mimo nej.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close