SpravodajstvoVeda a výskumVesmír
NASA zaznamenala niekoľko erupcií Slnka: Spôsobili výpadok rádiových vĺn nad Južnou Amerikou a Indickým oceánom
Naše Slnko bolo počas tohto týždňa mimoriadne aktívne. Americká NASA zaznamenala niekoľko po sebe idúcich solárnych erupcií.
Na povrchu nášho Slnka sa momentálne nachádza 60 solárnych škvŕn. Sú to tmavé región na povrchu hviezdy, ktoré majú silné magnetické pole. Jedna zo škvŕn, Spot Ar2929, bola tento týždeň mimoriadne aktívna, píše portál IFL Science.
Jej aktivitu opisujú vedci ako zúrivú. Americká vesmírna agentúra, NASA, totiž zachytila dve solárne búrky, ktoré z tejto škvrny vznikli hneď po sebe a nasledované boli výronom koronálnej hmoty. Všetky tri udalosti sa podarilo zachytiť vďaka observatóriu NASA’s Solar Dynamics Observatory. Ide o vedecký nástroj, ktorý našu hviezdu pozoruje nepretržite.
Prvá erupcia nastala 18. januára a mala silu M1.5, čo ju radí len kúsok nad mierne erupcie. Ďalšia sa odohrala 20. januára a mala silu M5.5 To ju naopak radí len trochu nad priemer. Hoci erupcie nepatria k najsilnejším aké sme videli, stále ide o masívne vypustenie energie. Solárne erupcie viedli k zvýšeniu röntgenovej aktivity našej hviezdy. To spôsobilo krátky výpadok rádiových vĺn nad Južnou Amerikou a Indickým oceánom.
Po solárnych erupciách nasledoval aj koronálny výron hmoty, ktorý bol dôkazom masívnej energie, ktorá za krátku dobu z našej hviezdy unikla. Aj v tomto prípade sa astronómom podarilo toto kozmické divadlo zachytiť. Všetky vyššie spomenuté udalosti vytvárajú solárny vietor, ktorý je následne vyvrhnutý aj našim smerom. Keď sa dostane k našej planéte, môže ovplyvniť napríklad tvorbu polárnych žiar.
Astronómovia ubezpečujú, že zvýšená aktivita počas tohto týždňa nepovedie k žiadnym problémom a ani k vytvoreniu polárnych žiar, ktoré by boli viditeľné aj v oblastiach bližšie pri rovníku. Napriek tomu očakávajú zvýšenú aktivitu, ktorá sa prejaví túto noc, z 22. na 23. januára. Aj napriek tomu, že nejde o najsilnejšie prejavy našej hviezdy, aj táto aktivita nám pomáha pochopiť našu hviezdu.
Neprehliadnite
Slnko môže byť aj nebezpečné
Pri silnej aktivite môžu solárne vetry ohroziť naše satelity, prípadne elektrické siete na povrchu planéty. Zem je ale chránená magnetickým poľom, ktoré dokáže väčšinu solárneho vetra zastaviť. Solárny vietor tvoria nabité častice, ktoré nasledujú línie zemského magnetického poľa až k pólom planéty. Práve v týchto oblastiach vznikajú polárne žiary, čo sú interakcie nabitých častíc solárneho vetra s vyššími časťami našej atmosféry.
Silné solárne búrky by mohli v tom najhoršom prípade vytvoriť internetovú apokalypsu. To znamená, že infraštruktúra prepájajúca celé kontinenty, nie je dostatočne pripravená na mimoriadne silné výkyvy solárneho počasia, ktoré sa udiali už aj v minulosti. Prvý zaznamenaný prípad silnej solárnej búrky sa datuje do roku 1859 a druhý nastal v roku 1921. Starší prípad sa označuje ako Carringtonská udalosť a išlo o tak silnú solárnu búrku, že na Zemi vzplanuli telegrafné drôty. Práve počas tejto búrky bolo možné pozorovať polárne žiare až pri rovníku.
Takéto extrémne solárne búrky ale nie sú niečo, čo by sme mohli zažívať každý deň. Vedci odhadujú, že udalosť takejto škály vznikne len raz za sto rokov. Hoci v minulosti nešlo až o tak vážny problém, v súčasnosti je ľudstvo oveľa viac závislé na technológiách.
