NASA vysvetľuje, prečo sa nám ešte nepodarilo nájsť mimozemšťanov. Je to zložitejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať
Astronómovia z NASA popisujú, ako momentálne prebieha pátranie po živote mimo Zeme.
V našej galaxii, Mliečnej dráhe, existuje obrovské množstvo exoplanét. Väčšina z nich síce nemá vhodné podmienky pre život, no stále sa ich nájde dosť takých, ktoré ležia v obývateľnej zóne hviezdy. Otázkou ostáva, ktoré z nich majú vhodné podmienky pre život.
Obývateľná zóna predstavuje ideálnu vzdialenosť od hviezdy, v ktorej planéta dostáva dostatočné množstvo energie na to, aby mohla na jej povrchu existovať voda. Ak sa planéta nachádza príliš blízko, voda sa vyparí, ak príliš ďaleko, planéta zamrzne. Obývateľná zóna ale nie je všetko. Potenciálne obývateľná exoplanéta musí mať vhodnú atmosféru a ďalšie podmienky, aby na nej mohol existovať život.
Výskumníci z NASA s pomocou Webbovho vesmírneho teleskopu pozorujú a skúmajú hŕstku potenciálne obývateľných planét, ktoré majú najvyššiu šancu ukrývať život. Ako vysvetľujú vedci, potenciálne obývateľná planéta sa vo všeobecnosti definuje ako svet s veľkosťou zeme, ktorý leží v obývateľnej zóne a má prijateľnú teplotu na to, aby mohol na povrchu udržať vodu. Momentálne poznáme len okolo 30 planét, ktoré spadajú do tejto kategórie, informuje portál Phys.
Neznamená to, že tieto planéty sú skutočne obývateľné a už vôbec nie, že sú obývané. Preto sa vedci pokúšajú získať viac informácií, ktoré by im prezradili, akú majú atmosféry týchto svetov kompozíciu. Všetkých 30 planét objavili pomocou tranzitnej metódy, teda keď planéta prešla popred svoju hviezdu a zablokovala naozaj drobné množstvo svetla.
“Malé pevné planéty podobné Zemi zablokujú oveľa menej než 0,02% svetla hviezdy. Už len odhaliť, či planéta má atmosféru, je preto mimoriadne náročné. Oveľa ťažšie je zistiť, či sa v atmosfére planéty nachádzajú stopy vodnej pary. Objaviť stopy biologicky produkovaných plynov je monumentálna úloha, no aj najfascinujúcejšia oblasť výskumu,” tvrdí Christopher Stark, ktorý pracuje s Webbovým vesmírnym teleskopom.
Budúcnosť pátrania po mimozemskom živote
Momentálne poznáme len dve exoplanéty, ktorých atmosféru by sme mohli teoreticky preskúmať do väčšej hĺbky. Týmito planétami sú LHS 1140 b a TRAPPIST-1 e. Výskumníci zároveň na tomto príklade poukazujú na problém s výskumom kompozície atmosfér exoplanét. V prípade planéty LHS 140 b potrebujeme približne 10 až 50 tranzitov (prechodov planéty popred hviezdu), aby sme sa aspoň pokúsili odhaliť biologické stopy v atmosfére, napríklad prítomnosť amoniaku, fosfánu, clorometánu alebo oxidu dusného. To sa rovná približne 40 až 200 hodinám pozorovania s Webbovým teleskopom. Vedci sa zároveň musia spoliehať aj na to, že atmosféra exoplanéty bude bezoblačná.
Neprehliadni
Webbov teleskop zároveň nemôže pozorovať sústavu LHS 1140 po celý rok, kvôli jej polohe na oblohe. Znamená to, že dáta z 50 tranzitov by teleskop zbieral takmer 10 rokov. Prelom vo výskume obývateľných exoplanét sa však blíži. Webbov teleskop spolu s nadchádzajúcim vesmírnym teleskopom Nancy Grace Roman, položia základy pre budúce Observatórium obývateľných svetov. Ide o prvú misiu špecificky navrhnutú na priame pozorovanie látok spojených so životom.
Komentáre