SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

NASA prináša ďalšiu vesmírnu hudbu: Tentokrát zahrali dáta z Webbovo ďalekohľadu

Ako znie hmlovina Eta Carinae alebo horúci plynný obor WASP-96b? Vypočujte si unikátne diela.

Vedci z americkej vesmírnej agentúry, NASA, objavili nový spôsob, ako si vychutnať prvé farebné zábery, ktoré nám priniesol Webbov vesmírny teleskop. Prostredníctvom zvuku tak môžete nahliadnuť do komplexností, ktoré sa ukrývajú  hmlovine Eta Carinae, píše portál vesmírnej agentúry.

Na nahrávke vyniknú tóny „kozmického útesu“, ale aj horúcej exoplanéty WASP-96b. Na projekte sa podieľal nielen tím vedcov, ale aj hudobníkov, ktorí chcú vedu urobiť čo najpochopiteľnejšou pre čo najväčšie spektrum ľudí a to aj prostredníctvom zvuku.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Hudba v nás vyvoláva rôzne druhy emócií,“ vysvetľuje Matt Russo, fyzik z University of Toronto.

Sonifikácia je proces, počas ktorého vedci zoberú dáta a jednotlivým hodnotám priradia frekvenciu predstavujúcu určitý tón. Zmeny, ktoré zachytil vesmírny teleskop pri pozorovaní hmloviny sa viažu na zmenu frekvencie a tým vzniká zvláštna, no podmanivá kozmická hudba. Americká NASA už vytvorila niekoľko podobných projektov, medzi ktoré sa ráta napríklad zvuk čiernej diery. Vedci z MIT zas ukázali, ako znie východ a západ Slnka.

Nová nahrávka sa zakladá na infračervených pozorovaniach Webbovho vesmírneho ďalekohľadu. Muzikanti pridelili polopriehľadným regiónom jedinečné tóny, rovnako ako to urobili pre hustejšie oblasti plné prachu a plynu. Nahrávka začína na ľavej strane záberu a postupuje smerom doprava. Záber sa delí na dve polovice. Nižšia oranžovejšia časť je viac melodická a skladá sa z jasnejších tónov ako vrchná polovica.

Na nahrávke sú svetlejšie regióny hlasnejšie, ako tie tmavšie a výška štruktúry určuje jej tón. Jasný objekt nachádzajúci sa vo vrchnej polovici záberu bude mať hlasný vysoký tón.

NASA zverejnila aj sonifikáciu južnej prstencovej hmloviny. Na tejto nahrávke závisí tón od frekvencie svetla. Kratšie vlnové dĺžky teda znejú vyššie ako tie dlhšie, ktoré sa nachádzajú ďalej v nahrávke.

Horúci plynný obor

Poslednou je sonifikácia planéty WASP-96b. Nedávno Webbov vesmírny ďalekohľad pozoroval atmosféru tohto horúceho plynného obra. Počas pozorovania odhalil okrem iných prvkov aj jasné stopy vody. V tomto prípade sú jednotlivé tóny určené podľa spektra planéty, teda rozloženého svetla, pomocou ktorého vedci hľadajú stopy jednotlivých prvkov.

Opäť platí že kratšie vlny sú zastúpené vyšším tónom. Čím je vlnová dĺžka väčšia, tým nižšiu frekvenciu má svetlo a tým nižší tón mu vedci pridelili. Hlasitosť sa v tomto prípade rovná množstvu zachyteného svetla. Na nahrávke jasne počuť aj stopy vody, ktoré budete počuť ako zvuk padajúcej kvapky.

Proces sonifikácie vedci vnímajú ako jedinečný spôsob prekladania vedeckých dát. Ich hlavnou myšlienkou je poskytnúť slepým alebo slabovidiacim ľuďom možnosť zoznámiť sa s vesmírnymi objavmi, no skladby zaujmú každého, kto si ich vypočuje. S vytváraním vesmírnej hudby NASA ešte neskončila a v budúcnosti sa môžeme tešiť aj na ďalšie skladby.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close