NASA potvrdila existenciu najväčšej kométy, akú ľudstvo doteraz objavilo: Nové odhady astronómov zarazili
Ukazuje sa, že kométa Bernardinelli-Bernstein je skutočne masívna a už teraz vytvára vesmírne divadlo.
Už minulý rok sa objavili správy o obrovskej kométe nazvanej Bernardinelli-Bernstein. Nielenže išlo o najvzdialenejšiu kométu, akú astronómovia pozorovali, no bola tak obrovská, že si ju pomýlili s menšou planétou, informuje portál Extreme Tech.
Vesmírne agentúry sa pokúsili objekt odfotiť, no všetky zábery boli rozmazané. Astronómovia teda museli čakať a americká NASA konečne potvrdila, že Hubblov vesmírny ďalekohľad získal prvý záber. Kométa prekonala všetky očakávania vedcov. Potvrdilo sa, že ide o najväčšiu kométu, akú ľudstvo objavilo. V štúdii dostupnej na portáli arXiv sa píše, že kométa mala mať najmenej dva trilióny ton. Jej hmotnosť v tomto prípade bola približne desaťkrát väčšia ako hmotnosť kométy Hale-Bopp, ktorá doteraz držala prvenstvo.
Nová analýza ale ukázala, že sa prvotné odhady mýlili a nie len o chlp. Podľa nových odhadov NASA by kométa mala vážiť až 500-triliónov ton. To ale nie je jediný odhad, ktorý sa ukázal byť nesprávny. Podľa nových predpokladov má kométa priemer takmer 130 km. Predchádzajúca najväčšia kométa mala priemer „len“ 80 km.
Hoci sa kométa Bernardinelli-Bernstein nachádza relatívne ďaleko od Slnka, už teraz si vytvorila „atmosféru“, zloženú z čiastočiek materiálu, ktoré sa z kométy uvoľnili.
„Je to úplne úžasný objekt vzhľadom na to, aká je aktívna aj napriek jej vzdialenosti od Slnka,“ vyjadril sa Man-To Hui, vedúci štúdie, ktorá priniesla presnejšie odhady objektu
Masívny objekt
Momentálne sa kométa nachádza stále príliš ďaleko na to, aby dokázal Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytiť jej jadro. Kométa pochádza z Oortovho oblaku, najvzdialenejšieho regiónu obklopujúceho celú našu sústavu. Jeden obeh okolo Slnka jej podľa odhadov astronómov trvá až tri milióny rokov. Bernardinelli-Bernstein je zároveň najväčším objektom, aký astronómovia v Oortovom oblaku pozorovali.
Neprehliadnite
Oortov oblak sa nachádza za heliopauzou, regiónom kde solárny vietor naráža na medzihviezdny priestor. Sonda Voyager 1 preletela cez heliopauzu v roku 2012 a Voyager 2 v roku 2018. Žiadna sonda sa však nestihne dostať k Oortovmu oblaku ešte predtým, ako im dôjde palivo. V oblaku sa nachádzajú len drobné úlomky ľadu, či prachu. Oortov oblak nemá jasne danú hranicu, pretože vo vzdialenosti, v akej sa táto štruktúra nachádza, už gravitačný vplyv našej hviezdy končí.
Americká NASA tvrdí, že kométy v Oortovom oblaku pravdepodobne nevznikali v najvzdialenejšom regióne našej sústavy. Do oblaku sa dostali pred niekoľkými miliardami rokov, kedy ich „vykopli“ planéty Saturn a Jupiter. Podľa vesmírnej agentúry v istom bode plynné planéty menili svoju obežnú dráhu, čo mohlo vyvolať chaos naprieč celou Slnečnou sústavou.
Predpokladá sa, že za 1,3-miliónov rokov popri našej sústave preletí hviezda Gleise 710. Hviezda sa dostane do vzdialenosti 20-tisíc astronomických jednotiek (pozn. redakcie: Astronomická jednotka je vzdialenosť medzi našou hviezdou a Zemou) od Slnka a mohla by do centra sústavy vyslať niekoľko komét.
Komentáre