SpravodajstvoVeda a výskum

NASA po prvýkrát v histórii zmerala sezónne zmeny plynov v atmosfére Marsu. Podarilo sa im zachytiť aj molekuly kyslíku

NASA zachytila v atmosfére Marsu malé množstvo kyslíku. Jeho pôvod si nevedia zatiaľ vysvetliť. Domnievajú sa však, že je abiotického pôvodu.

Vedcom na Marse sa podarilo po prvýkrát v histórii zmerať sezónne zmeny v  plynoch nad hladinou kráteru Gale. Ich výsledok vyvoláva viacero otáznikov. Dôvodom je, že sa im podarilo zachytiť aj kyslík.

Na Marse bol zachytený kyslík

V  priebehu troch rokov na Marse (pozn. redakcie: 3 roky na Marse sú ekvivalentom 6 rokov na Zemi) pomocou špeciálnych nástrojov NASA skúmala zloženie „vzduchu“. Došli na to, že na povrchu Marsku je atmosféra, ktorá sa skladá  z  95% oxidu uhličitého (CO2), 2,6% molekulárneho dusíka (N2), 1,9% argónu (Ar), 0,16% molekulárneho kyslíka (O2), a 0,06% oxid uhoľnatého (CO).

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jedným z  ďalších zistení bolo aj to, že molekuly vzduchu sú v neustále cirkulácii a miešajú sa medzi sebou v priebehu celého roka. Odôvodňujú to tým, že v zimnom období plynný CO2 mrzne na póloch, čím sa znižuje tlak vzduchu. V jarnom období Marsu zas dochádza k jeho uvoľňovaniu do ovzdušia, čím sa zas zvyšuje tlak vo vzduchu.

Vedci NASA ďalej hovoria, že dusík a  argón sú plynmi, ktoré sledujú pravidelné sezónne trendy. Ich objem sa mení v závislosti od objemu CO2 v ovzduší. To isté predpokladali aj od kyslíka, ale nestalo sa tak. Namiesto toho objem kyslíku sa menil bez spojitosti na CO2. Tento výsledok naznačuje,  že niečo na Marse produkovalo a následne aj odvádzalo kyslík.

NASA takto vyzera atmosfera na Marse (1)
Zdroj: NASA

„Keď sme to prvýkrát videli, bolo to  očarujúce,…“ povedal Sushil Atreya, profesor klimatických a vesmírnych vied na Michiganskej univerzite v Ann Arbor.

Hneď ako vedci objavili túto „kyslíkovú záhadu“ na Marse, tak sa ju pokúsili vyriešiť. To sa im však nepodarilo. Prišli však k  dvom teóriám. Prvá z nich hovorí, že keď sa molekuly CO2 a H20 rozpadajú v atmosfére, tak pritom sa môžu uvoľňovať molekuly kyslíka. Tu však narazili na problém, že výroba kyslíka by si vyžadovala týmto spôsobom viac vody, a CO2 by sa rozpadalo príliš pomaly.

„Snažíme sa to vysvetliť,“ povedala Melissa Trainerová, planetárna vedkyňa z Goddard Space Flight Center v Greenbelte v Marylande, ktorá viedla tento výskum. „Skutočnosť, že správanie sa kyslíka sa nedá opakovať každú sezónu, nás vedie k názoru, že to nie je problém súvisiaci s atmosférickou dynamikou. Musí to byť nejaký chemický proces, ktorý si zatiaľ nevieme vysvetliť. “

Vedcom, ktorí študujú Mars, je príbeh o kyslíku prekvapivo podobný príbehu o metáne. Metán je neustále vo vzduchu vo vnútri kráteru Gale v tak malých množstvách (v priemere 0,00000004%), že je sotva rozpoznateľný aj pre najcitlivejšie prístroje na Marse. Stále to bolo merané laditeľným laserovým spektrometrom SAM. Nástroj odhalil, že zatiaľ čo metán vzrastá a klesá sezónne, tak zo (zatiaľ) nevysvetliteľných príčin sa v letných mesiacoch zvyšuje jeho objem približne o 60%. Vedci sa preto domnievajú,  že medzi príčinou výkyvy objemu metánu vo vzduchu  je nejaký súvis aj s objemom kyslíku.

NASA Kyslik a Metan na Marse (1)
Zdroj: NASA

„Začíname vidieť túto dráždivú koreláciu medzi metánom a kyslíkom počas veľkej časti marťanského roku,“ uviedol Atreya. „Myslím, že s tým niečo súvisí.“

Vedci sa preto domnievajú, že metán ako aj kyslík môžu byť na Marse produkované abioticky – teda pomocou chémie súvisiacej s vodou a horninami, ktoré sa na Marse nachádzajú. Nemajú však na to dôkazy. Ale aj napriek tomu predpokladajú, že pôvod týchto plynov je nebiotického pôvodu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close