Naša pamäť postupom rokov slabne: Výskumníci našli spôsob, ako jej vrátiť „mladícku silu“
Výskumníci našli spôsob, ako zlepšiť našu pamäť vo vyššom veku a vrátiť jej tak silu, akú mala v mladosti.
Je známe, že čím sme starší, tým nám pamäť slúži horšie. Predchádzajúce štúdie dokázali, že starší ľudia nemajú len problém so zapamätávaním si nových vecí, no zároveň majú problém “aktualizovať” svoje vytvorené spomienky, keď sa dozvedia niečo nové.
Výskumníci zatiaľ vedia len málo o tom, ako aktualizácia našej pamäte funguje, no v rámci novej štúdie sa to rozhodli vedci z Penn State University zistiť. V rámci práce objavili enzým, ktorý prispieva k problémom s aktualizovaním našej pamäte.
Lenže čo je to vlastne aktualizovanie pamäte? Je to jednoducho prispôsobenie existujúcej spomienky novým okolnostiam. Povedzme, že ideš cez deň po meste a uvidíš auto svojho kamaráta. Prirodzene budeš predpokladať, že v ňom sedí kamarát. Neskôr ti ale povie, že ho v ten deň niekomu požičal. Zdravý mozog dokáže nové informácie bez problémov priradiť do správneho kontextu, no s postupom rokov sa táto schopnosť zhoršuje.
Vekom sa schopnosť upravovať spomienky zhoršuje
Keď výskumníci v rámci štúdie objavený enzým zablokovali, staršie myši o niečo jednoduchšie začlenili nové informácie do existujúcich spomienok. V tomto smere sa im darilo rovnako dobre ako mladším myšiam. Na základe týchto zistení vedci predpokladajú, že majú v rukách spôsob, ako vylepšiť kognitívnu flexibilitu v staršom veku.
“Považujeme za dôležité pochopiť, čo sa deje na molekulárnej úrovni počas aktualizovania pamäte. Čo sa nás ľudí týka, naša myseľ funguje hlavne na aktualizácii pamäte. Neustále budujeme nové skúsenosti na základe toho, čo už vieme a tým upravujeme už existujúce spomienky,” vysvetľuje Janine Kwapis, jedna z autorov štúdie.
Kwapis dodáva, že sa zatiaľ nikto nepozrel do hĺbky na to, či sú mechanizmy za vznikom spomienok a ich úpravou rovnaké, alebo úprava spomienok funguje na inom mechanizme. Keď vzniká v mozgu nová spomienka, neuróny v mozgu sa poprepájajú tak, aby udržali túto spomienku na mieste. Ide o proces, ktorý nazývame konsolidácia. Bunky vylučujú proteíny v synapsiách, priestore medzi neurónmi, ktorý umožňuje komunikáciu medzi nimi. Neuróny sa medzi sebou prepoja keď vzniká nová spomienka a keď si na ňu spomenieme, tieto neuróny sa aktivujú v rovnakú dobu.
Neprehliadni
“Keď získame nové informácie ohľadom existujúcej spomienky, musíme si na ňu spomenúť a oslabiť prepojenia tak, aby neuróny dokázali implementovať novú informáciu. Keď sa túto novú informáciu naučíme, nové neuróny sú zakomponované do siete a prepojenie medzi nimi opäť silnie. Ide o proces, ktorý nazývame rekonsolidácia a postupom veku sa stáva menej efektívnym,” tvrdí Kwapis.
Výskumníkom sa podarilo zlepšiť slabnúcu pamäť
V rámci výskumu chceli vedci zistiť, prečo je aktualizácia spomienok vo vyššom veku ťažšia. Popri tom skúmali, či dokážu podporiť genetickú expresiu počas procesu rekonsolidácie.
Aby to dokázali, v rámci štúdie zablokovali enzým HDAC3, ktorý reguluje genetickú transkripciu. Ide o proces kopírovania informácie z DNA segmentu do RNA, čo vedie k vytvoreniu funkčného proteínu. Už v minulosti výskumníci ukázali, že HDAC3 negatívne ovplyvňuje vznik nových spomienok. V novej štúdii sa ukázalo, že keď zablokovali enzým HDAC3, staršie myši nemali problém s aktualizovaním spomienok. Starším myšiam pamäť fungovala rovnako dobre ako mladým myšiam pri aktualizovaní spomienok.
Identifikovaním enzýmu HDAC3 vedci dúfajú, že našli potenciálny cieľ pre lieky, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť kognitívnu flexibilitu v staršom veku. Autori štúdie vysvetľujú, že ak tieto mechanizmy vylepšujú pamäť, zhoršujúcu sa pri normálnom starnutí, potom by mohli potenciálne pomôcť aj pri Alzheimerovej chorobe alebo rôznych formách demencie.
Autori štúdie v rámci svojej práce len identifikovali jeden z možných terapeutických cieľov. Čaká ich ale ešte veľa práce. V ďalších štúdiách budú stavať na získaných poznatkoch a pokúsia sa nájsť spôsoby, akými by sme sa mohli dostať k prakticky využiteľnému lieku.
Komentáre