NASA odhaľuje ďalšie prekvapenie z Marsu: Pozrite sa na kráter s „tajomstvom“
Americká vesmírna agentúra sa rada delí o najrôznejšie zaujímavosti z prostredia červenej planéty.
Mars je plný fascinujúcich prírodných úkazov, ktoré u nás nenájdeme. Či už hovoríme o zlovestne vyzerajúcom „cintoríne“, zvukoch, ktoré sa pod tenšou atmosférou šíria inak, alebo o zvláštnej zelenej hornine. Americká NASA rada zdieľa kuriozity červenej planéty a tentokrát pridáva ďalšiu, kráter so svojim tajomstvom.
Ako uvádza vesmírna agentúra, nové zábery z kamery HiRISE ukazujú kráter „Greenwich“, ktorý rovnako ako observatórium v Londýne, značí nultý poludník. Nultý poludník je pomyselná zvislá čiara, ktorá označuje miesto, kde sa východ a západ stretávajú. V astronómii sa tento poludník označuje ako referenčný bod pre všetky pozorovania.
Kráter na červenej planéte leží ešte vo väčšej štruktúre, ktorú astronómovia nazývajú kráter Airy. Pôvodne bol ten definíciou nultého poludníka, no vďaka detailnejším fotografiám začali vedci získavať lepší obraz o teréne. S presnejšími mapami potrebovali aj presnejšiu definíciu nultého poludníka. Ňou sa stal už spomínaný kráter, ktorý sa v skutočnosti nevolá „Greenwich“ ale Airy-0. Rozhodnutie určiť stred kráteru Airy-0 ako nultý by totiž nezmenilo už vytvorené mapy.
Ako už bolo spomenuté, o záber sa postarala detailná kamera HiRISE (pozn. redakcie: High-Resolution Imaging Science Experiment). Tá sa nachádza na palube sondy Mars Reconnaissance Orbiter. Dnes sa zemepisná dĺžka na Marse meria oveľa presnejšie prostredníctvom rádiového stopovania pristávacích modulov, medzi ktoré sa radí napríklad InSight.
História marťanského nultého poludníka
Kráter má priemer približne pol kilometra a nachádza sa v oblasti Sinus Meridiani. Väčší kráter, v ktorom Airy-0 leží, bol pomenovaný po astronómovi Georgovi Airym, ktorý v roku 1850 postavil teleskop v Greenwichi. V minulosti bol ako nultý poludník určený celý región Sinus Meridiani. V rokoch 1830 až 1832 ho použili nemeckí astronómovia na určenie dĺžky rotácie planéty okolo svojej osi.
Neprehliadnite
Opätovne tento región použil aj taliansky astronóm G. V. Schiaparelli, ktorý v roku 1877 vytvoril mapu Marsu. Sinus Meridiani sa v jeho prípade používal ako nultý poludník. O niečo neskôr dostal región názov, pod ktorým ho poznáme aj dnes. Sinus Meridiani totiž znamená Stredná zátoka. V roku 1972 sa k červenej planéte dostala sonda Mariner 9, ktorá si všimla 0,5 km kráter neskôr pomenovaný ako Airy-0. Vedci podieľajúci sa na misii zároveň navrhli, aby bol tento kráter definíciou nultého poludníka planéty.
V roku 1978 preskúmala kráter aj sonda Viking 1 a spolu so zábermi z Mariner 9, sa kráter Airy-0 stal definíciou marťanského nultého poludníka. Na základe toho vytvorili vedci navigačný systém, ktorý slúžil naprieč celým 20. storočím. Dnes sa môžeme pokochať naozaj detailnými zábermi kráteru Airy-0, ktorý je stále definíciou nultého poludníka.
Komentáre