Náš mozog si ukladá tri kópie spomienok. Vedci odhalili, akú úlohu má tento mechanizmus

Náš mozog si ukladá spomienky hneď niekoľkokrát a výskumníci zistili, akú úlohu má tento mechanizmus pre fungovanie pamäti.

Náš mozog si ukladá spomienky v niekoľkých kópiách.
Zdroj: Pixabay (b0red, BrianPenny), Úprava: Vosveteit.sk

Výskumníci z University of Basel odhalili v novej štúdii tajomstvá nášho vedomia, presnejšie mechanizmu ukladania spomienok. V práci odhalili, že keď si vytvoríme spomienku špecifického zážitku alebo situácie, náš mozog si túto informáciu “zálohuje” v niekoľkých paralelných kópiách.  

Tieto pozorované kópie sa ukladajú do mozgu na odlišnú dobu a do určitej miery ich môže mozog upravovať. Vedci pozorovali aj to, že niekedy sa tieto zálohované spomienky mažú.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

“Naša schopnosť pretvoriť zážitky na spomienky nám dovoľuje učiť sa z minulosti a použiť získané informácie na to, aby sme čo najlepšie vedeli reagovať na nové situácie. Svet sa neustále mení a preto nemôže mozog fungovať tak, že si fixne uloží len dobré spomienky. Namiesto toho musí byť dynamický a čo najlepšie sa prispôsobovať novým okolnostiam,” píšu výskumníci.  

Práve schopnosť modifikovať existujúce spomienky nás pripravuje na budúcnosť a dovoľuje nám zvoliť si, čo najlepší postup, keď sa stretávame s novým problémom. Výskumníci doteraz nedokázali povedať, ako mozog zabezpečuje to, že vytváranie a úprava existujúcich zážitkov a vedomostí je tak dynamickým procesom. Autori novej štúdie veria, že vytváranie kópií spomienok môže pomôcť túto záhadu vyriešiť.  

Tri rôzne skupiny neurónov

V rámci výskumu vedci pracovali s laboratórnymi myšami. Presnejšie skúmali to, ako myši formujú nové spomienky a ako sa tieto spomienky postupom času menia. Skúmali hipokampus, mozgový región, ktorý zodpovedá za učenie sa zo zážitkov. Tu pozorovali, že jedna udalosť sa ukladá v paralelných kópiách minimálne trikrát. 

Keď sa spomienka zakóduje do neurónov, ktoré sa počas vývoja plodu vytvorili ako prvé, takáto spomienka je kódovaná tak, aby vydržala dlhodobo. Výskumníci sa domnievajú, že keď sa takáto spomienka vytvorí, spočiatku je prepojenie medzi neurónmi tak slabé, že si ju nevieme vybaviť. Postupom času však prepojenie silnie. Aj u ľudí to môže fungovať tak, že k takejto spomienke získame prístup až nejaký čas po tom, ako vznikla.  

Druhou skupinou neurónov v mozgu sú tie, ktoré vznikli počas vývoja neskôr. V tomto prípade je situácia opačná. Spomienka zakódovaná v týchto neurónoch je spočiatku silná, no konexie medzi neurónmi postupom času slabnú. Tu sa stáva, že postupom času už spomienka nebude ďalej dostupná.  

Poslednou skupinou sú neuróny, ktoré vznikli niekde uprostred vývoja. Autori štúdie veria, že spomienky zakódované v týchto neurónoch sú stabilnejšie.  

Tajomstvo dynamickej pamäte nášho mozgu

Lenže ku akej kópii spomienky mozog pristupuje? Autori štúdie sa domnievajú, že odpoveď sa ukrýva v tom, ako jednoducho sa dá daná kópia modifikovať alebo použiť na vytvorenie novej spomienky. Krátkodobo uložené spomienky sa dajú modifikovať alebo úplne prepísať.

Ak si spomenieme na niečo, čo sa udialo pred chvíľou, potom pristupujeme ku kópii, ktorá vznikla v neskôr vyvinutých neurónoch a slúži na krátkodobé spomienky. Zároveň náš mozog dovoľuje, aby sa spomienka upravila na základe nových okolností. Ak si však spomenieme na nejakú udalosť, ktorá sa odohrala pred rokmi, potom sa aktivujú neuróny, ktoré vznikli skoro vo vývoji plodu. Tieto neuróny ukladajú spomienky dlhodobo, no takúto spomienku už nemožno až tak jednoducho modifikovať.  

mozog brain-4314636_1920
Zdroj: Pixabay.com (TheDigitalArtist)

“To ako dynamicky náš mozog spomienky ukladá je dôkaz jeho plasticity. Tá je základom našej obrovskej kapacity pamäte,” vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Vilde Kveim.  

Autori štúdie sa domnievajú, že aktivácia špecifickej kópie spomienky môže hrať dôležitú úlohu pri tom, ako si spomíname alebo ako meníme a používame naše spomienky. Náš mozog musí na jednu stranu ukladať dlhodobé spomienky, aby sme mali spôsob, ako chápať svet a na základe toho sa rozhodovať, no zároveň musí vedieť spomienky prispôsobiť aj novým okolnostiam. Autori štúdie veria, že vytváranie niekoľkých kópii nám môže pomôcť odhaliť, ako tieto dynamické mozgové procesy skutočne fungujú. 

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!

Komentáre