Namýšľali sme si, že schopnosť reči je typická len pre ľudí. Šimpanzy však kombinujú zvuky podobne ako my slová
Nový výskum ukazuje, že šimpanzy dokážu kombinovať zvuky do „viet“ s novým významom.
Najnovší výskum divoko žijúcich šimpanzov ukazuje, že tieto naše najbližšie príbuzné tvory majú omnoho komplexnejší spôsob komunikácie, než sme doteraz predpokladali. Vedci z Max Planckovho inštitútu v spolupráci s ďalšími európskymi výskumnými centrami totiž zistili, že šimpanzy dokážu kombinovať jednotlivé zvuky tak, aby tým vytvárali nové významy, podobne ako keď človek skladá slová do viet. Na novinku upozorňuje portál mpg.de.
Výskum prebiehal v národnom parku Taï v Pobreží Slonoviny a trval niekoľko rokov. Počas tohto obdobia vedci zaznamenali tisíce vokalizácií troch skupín šimpanzov. Zamerali sa na to, ako sa mení význam jednotlivých zvukov (alebo „volaní“) v závislosti od toho, s čím sú kombinované. Výsledky boli nad očakávania, šimpanzy zjavne využívajú kombinácie zvukov omnoho kreatívnejšie a kontextovo flexibilnejšie, než si vedci doteraz mysleli.
Kombinovanie ako základ jazyka
Základom ľudskej reči je schopnosť kombinovať slová. Napríklad slovo „opica“ môžeš použiť rôznymi spôsobmi, „opica ide“ alebo „choď opica“, rozdiel nie je len v poradí, ale aj vo význame. Niečo podobné sa teraz ukázalo aj u šimpanzov. Tí dokážu kombinovať zvuky tak, že vznikne nový význam, niekedy len sčítaním dvoch významov napríklad z „kŕmenie“ a „oddych“ vznikne „kŕmenie počas oddychu“, inokedy vznikne úplne nový, neodvodený význam napríklad z „oddych“ a „priateľský kontakt“ vznikne „stavanie hniezda“.
Vedci identifikovali až 16 rôznych dvojzvukových kombinácií, ktoré sa používajú v rôznych kontextoch, a čo je dôležité, tieto kombinácie nie sú pevne viazané len na situácie ako útoky predátorov, ako sa predtým predpokladalo. Používajú ich počas pohybu, kŕmenia, spoločenských interakcií a ďalších bežných činností. Inými slovami, šimpanzy majú svoj „vlastný jazyk“, ktorým vedia reagovať na pestré situácie.
Majú šimpanzy syntax?
Jednou z najzaujímavejších častí výskumu je fakt, že poradie zvukov v kombináciách mení ich význam, čo nápadne pripomína syntax, teda gramatické pravidlá určujúce poradie slov vo vetách. Toto je dôležitý znak jazyka ako ho poznáme.
Neprehliadni
Podľa vedcov to môže naznačovať, že schopnosť vytvárať zložité kombinácie a odvádzať z nich nové významy mohla existovať už u spoločného predka ľudí a ľudoopov. Inými slovami, základy nášho jazyka mohli vzniknúť dávno predtým, než sa objavil Homo sapiens. A ak je to tak, potom schopnosť „hovoriť“ nie je len naším výmyslom, ale prirodzeným vývojovým krokom.
Prečo na tom záleží?
Táto štúdia mení spôsob, akým vnímame hranice medzi ľudskou a zvieracou komunikáciou. A ešte dôležitejšie, ukazuje že aj iné druhy môžu mať svoj vlastný „jazyk“, len sme ho zatiaľ nevedeli správne čítať. Okrem toho ide aj o apel na ochranu týchto zvierat. Ako povedal Roman Wittig, jeden z autorov štúdie:
„Aby sme pochopili celý rozsah ich komunikácie, musíme ich pozorovať v prirodzenom prostredí, čo je čoraz ťažšie, keďže ich populácie čelí narastajúcej hrozbe zo strany človeka.“
Výskum šimpanzích „viet“ nás teda nielen približuje k pochopeniu vlastných koreňov, ale aj pripomína, že zďaleka nie sme jediný druh, ktorý má čo povedať. Možno len nepočúvame dostatočne pozorne.
Komentáre