Najvzdialenejší zárodok planéty v našej sústave, Arrokoth, prezrádza vedcom informácie o vzniku planét
Jedná sa o "najčistejší" objekt, aký bol ľudskou sondou objavený
Na okraji Slnečnej sústavy nám jedna malá „skala“ ukazuje, ako vznikajú obrovské planéty. Ide o najvzdialenejší a najprimitívnejší svet, aký ľudská sonda navštívila. Volá sa Arrokoth a svoje tajomstvá nám prezrádza hneď v troch vedeckých prácach.
Tieto objavy by mohli ukončiť debaty o tom, ako sa planetesimaly (pozn. redakcie: malé skalnaté zárodky, z ktorých vzniknú planéty) vytvárajú. Tieto procesy sú oveľa „jemnejšie“ ako sa spočiatku predpokladalo.
„Arrokoth patrí k najčistejším objektom, aké sme mohli pozorovať, čiže sme si istí, že nám dokáže porozprávať jedinečné príbehy,“ hovorí Alan Stern z výskumného ústavu v Colorade.
Arrokoth bol tiež známy ako Ultima Thule, a bol navštívený sondou New Horizons na nový rok. Nachádza sa ďaleko, v Kuiperovom páse. Vzdialený od Slnka je 6.7 miliardy kilometrov a obehne ho raz za 293 rokov.
Ide o najvzdialenejší objekt Slnečnej sústavy. Sondu New Horizons, ktorá preletela okolo Pluta v roku 2015 poslali k zárodku planéty z jedného významného dôvodu. Tak ďaleko od Slnka je chránený pred jeho radiáciou a stáva sa z neho doslova časová kapsula spred 4.6 miliardy rokov.
Nežný vznik
Vedci zistili, že kedysi bol Arrokoth binárny objekt, no obe časti sa jemne zlúčili. To, ako k tomu došlo zatiaľ popísať nevedia. Jedna z teórií je, že objekty vznikli veľmi blízko pri sebe. V súčasnosti sú dve protichodné teórie o tom, ako planéty vznikajú.
Neprehliadnite
Tá, ktorá je s nami dlhšie hovorí o tom, že častice na seba nabaľujú iné častice nachádzajúce sa v slnečnom prachu. Tie do seba násilne vrážajú. Druhá hovorí o tom, že maličké kúsky skaly sa dostanú k iným a následne sa jemne spoja dokopy, vytvárajúc binárne objekty.
„Arrokoth vyzerá tak nie preto, že by sa formoval násilnými kolíziami, ale skôr zložitým „tancom“, pri ktorom sa obiehajúce objekty pomaly spojili,…“ vysvetľuje William McKinnon.
Vedecké teórie podporujú jemnú formáciu planetisima. Potvrdzujú, že vznikol jemným spojením väčších častí a jeho povrch je na rozdiel od iných objektov v Slnečnej sústave len jemne „oškretý“.
Tím vedcov analyzoval všetky dáta, ktoré im poslala sonda New Horizons a ďalšie výskumy budú musieť byť založené na informáciách, ktoré už máme. Ukazuje sa, že vzdialené objekty v Kuiperovom páse nás môžu naučiť oveľa viac, než sa pôvodne čakalo.
Komentáre