SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Najvýkonnejší „teleskop“ leží priamo v strede našej sústavy: Dokážu vedci využiť Slnko na pozorovanie vzdialených planét?

Gravitácia má silu ohnúť dráhu svetla a vytvoriť akúsi šošovku. Tá by astronómom umožnila zachytiť detaily vzdialených planét.

Jedným z cieľov astronómov je priame pozorovanie planét nachádzajúcich sa mimo našej sústavy, no vôbec nejde o tak jednoduchý proces, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Získať dostatočné množstvo svetla, prostredníctvom ktorého by sa ukázali detaily vzdialenej planéty, by si vyžadovalo teleskop, ktorý momentálne leží mimo našich technologických schopností. Takýto teleskop by totiž musel byť väčší, než plynný obor Jupiter. Hoci postaviť takýto teleskop je vzhľadom na našu technologickú vyspelosť zatiaľ nemožné, existuje spôsob, ako by mohli astronómovia získať obraz vzdialených exoplanét, píše portál Science Alert.

Vo vesmíre totiž existujú obrovské šošovky pracujúce na princípoch teórie relativity. Einstein vo svojej práci predpovedal, že ťažké objekty zakrivujú časopriestor a spôsob, akým okolo takýchto objektov cestuje svetlo, vytvára kozmickú šošovku. Jeden podobný objekt leží priamo v centre našej Slnečnej sústavy.

Efekt gravitačnej šošovky slúži ako obrovský teleskop a nie je to len teoretická práca. Už pred viac ako sto rokmi sa tento efekt preukázal aj v praxi a posunul hranice toho, ako ďaleko dokáže ľudstvo nahliadnuť do vesmíru. Aj naše Slnko môže slúžiť ako gravitačná šošovka, no využiť ju nie je až také jednoduché. Pred dvoma rokmi vedci z Kalifornského technologického inštitútu priniesli štúdiu, v ktorej využívali gravitáciu planéty na to, aby zo svetla okolo nej vytvorili obraz.

Ak by astronómovia chceli využiť efekt gravitačnej šošovky, vyžadovala by sa sonda, ktorá by dokázala pokryť veľkú oblasť vesmíru. Takéto zariadenie by tlačilo na naše technologické limity. Ak by chceli astronómovia využiť gravitačné vlastnosti nášho Slnka, vyžadoval by sa vesmírny teleskop o veľkosti Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Ten by sa musel nachádzať na samom okraji našej sústavy.

Vedci sa rozhodli otestovať túto myšlienku v praxi. Základom experimentu bola fotografia našej planéty z meteorologického satelitu. Tú následne deformovali spôsobom, akým by svetlo okolo Slnka vytvorilo takzvaný einsteinov prstenec. Ide o svetlo spoza hviezdy, ktoré vplyvom jej gravitačného poľa deformovalo svoju dráhu. Následne sa pokúsili deformovaný obraz opäť rekonštruovať. Nižšie sa môžete pozrieť na výsledok.

Môžeme naše Slnko použiť ako obrovský teleskop?
Zdroj: Alexander Madurowicz, Bruce Macintosh

Slnko ako teleskop

Teória tvrdí, že prostredníctvom tejto metódy môžu astronómovia získať až tisíckrát presnejšie zábery, než s použitím akéhokoľvek moderného teleskopu.

„S touto metódou môžeme odfotiť planétu nachádzajúcu sa 100 svetelných rokov od nás. Zábery, ktoré dostaneme, by mali byť porovnateľné s fotografiou Zeme, zachytenú misiou Apollo 8,“ vyjadril sa fyzik Bruce Macintosh.

Môžeme použiť naše Slnko ako obrovský kozmický teleskop?
Snímka Zeme z misie Apollo 8, pomenovaná ako „Východ Zeme“. Zdroj: NASA

Do dnešného dňa astronómovia zaznamenali viac ako 5-tisíc exoplanét a toto číslo neustále rastie. Sú to však len bodky v temnote. Astronómovia dokážu odhadnúť ich veľkosť, rýchlosť pohybu a možno aj pár komponentov, z ktorých sa skladá jej atmosféra. Viac detailov sa ale ukrýva za hranicou, ktorú astronómovia zatiaľ nedokázali preskočiť. Použiť Slnko ako obrovský teleskop by im teoreticky umožnilo zistiť omnoho viac informácií o planéte mimo našej sústavy.

Na to, aby teleskop dokázal fungovať, by sa musel nachádzať približne štyrikrát ďalej než sonda Voyager 1, najvzdialenejšia sonda akú človek vyslal do vesmíru.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close