Najstaršia fosília mozgu vysvetlila evolučnú záhadu: Ako sa vyvíjal moderný hmyz a pavúky?
Štúdia z roku 2015 skúmala najstaršiu a mimoriadne vzácnu fosíliu mozgu, ktorá poukazovala na kritickú evolučnú zmenu.
Pred približne 500-miliómi rokov nastala v prvotných živočíchoch na Zemi kritická zmena, ktorá formovala organizmy ďalšie stovky miliónov rokov. Vedcom z University of Cambridge sa v roku 2015 podarilo túto dôležitú transformáciu odhaliť.
Podarilo sa im totiž nájsť stopy najstaršieho fosilizovaného mozgu živočícha, ktorý nám ukázal, ako si evolúcia poradila s vývojom hlavy. Dôležitým bodom v evolúcii bol podľa autorov výskumu prechod z mäkkých na tvrdé telá kmeňu článkonožcov, do ktorého sa radia kôrovce, hmyz a pavúky. V rámci štúdie sa vedci pozreli na známeho trilobita, ale aj na bizarné stvorenie pripomínajúce ponorku. Jeho tvrdý plát a vizuálna štruktúra boli prepojené nervami vychádzajúcimi z prednej časti mozgu. To súhlasí s tým, ako zrak funguje pri moderných článkonožcoch.
Výskum vedcom umožnil porovnať plátové štruktúry s tými, ktoré mali živočíchy z radu Radiodonta. Išlo o skupinu pomerne veľkých predátorov, ktoré obývali Zem počas obdobia Kambria. Výskum ukázal, že tieto dva organizmy mali spoločného predka. Radiodonta sa považuje za predka moderných článkonožcov, no v skutočnosti sú ich telá celkom odlišné. Keďže sa vedcom podarilo objaviť jeden z najstarších fosilizovaných mozgov, dokázali popísať rozdiel medzi hlavou živočíchov z radu Radiodonta a moderných článkonožcov.
„Tvrdý plát, ktorý sa označuje ako predný sklerit sa už u moderných článkonožcov nenachádza. S najväčšou pravdepodobnosťou sa v určitom bode histórie spojil s inými charakteristikami hlavy,“ vyjadril sa doktor Javier Ortega-Hernández, autor štúdie.
Záhada evolúcie života
Ortega-Hernández dodáva, že fosilizovaný mozog naznačuje významný evolučný bod histórie, kedy živočíchy prechádzali z mäkkých tiel pripomínajúcich červy na tvrdé exoskelety a článkové končatiny. Ide o obdobie mimoriadne dôležitých transformácií.
Neprehliadnite
Živočíchy so skleritom mali v prednej časti tela primitívne fotoreceptory, ktoré sa prepájali s prednou časťou mozgu. Toto prepojenie možno pozorovať aj pri moderných článkonožcoch. Autori štúdie teoretizovali, že im fotoreceptory umožnili hľadať potravu a utekať pred predátormi. Prvé článkonožce sa začali objavovať počas kambrickej explózie, ktorá sa odohrala pred približne 500-miliónmi rokov. Pred týmto evolučným obdobím Zem obývali zvláštne druhy organizmov s mäkkými telami.
Najstarší fosilizovaný mozog sa považuje za mimoriadne vzácny objav. Tento orgán sa skladá z látok, z ktorých sa vytvárajú fosílie len veľmi ťažko. Aj práve preto sa evolučná história mozgov živočíchov považuje za záhadu aj dnes. Skúmaný mozog sa považuje za najkompletnejšiu fosíliu mozgu, akú sa podarilo vedcom objaviť.
Autori štúdie vo svojej práci vysvetľovali, že hlava článkonožcov sa postupom rokov stávala čoraz komplexnejšou. Najstarší mozog však vedcom ponúkol možnosť nahliadnu do kritického evolučného obdobia, kedy článkonožce prešli na pevné telá a stala sa z nich z evolučného hľadiska pomerne úspešná skupina.
Komentáre