Najstarší prípad trepanácie na blízkom východe: Archeológovia našli kosti bratov, ktorým vyrezali dieru do lebky
Výskum na archeologickom nálezisku Megido priniesol nielen najstarší prípad trepanácie na blízkom východe, ale možno aj prvý prípad lepry na svete.
Nedávne výskumy na archeologickom nálezisku Megido v Izraeli odhalili jeden z najstarších prípadov špecifickej operácie lebky na území Blízkeho východu. Archeológovia sa zároveň domnievajú, že našli jeden z najstarších prípadov lepry na svete.
Na novom výskume sa podieľali vedci z Brown University. Archeológovia už dlhšiu dobu vedeli, že ľudia v minulosti poznali praktiku trepanácie, počas ktorej vyrežú do lebky dieru. Doterajšie dôkazy naznačujú, že táto praktika bola známa už tisíce rokov. Stopy objavili pri rôznych starovekých civilizáciách, napríklad v Južnej Amerike, Afrike a ďalších kútoch sveta.
„Trepanácia bola pravdepodobne používaná na liečbu bolestí hlavy, zlomenín lebky a niektorých duševných chorôb na celom svete“
Najnovšie dôkazy pochádzajú z archeologického náleziska Megido. Išlo o staroveké mesto, ktoré sa v rozmedzí rokov 1800 až 600 pred Kristom považovalo za významné stredisko Galiley. Nachádzalo sa na strategickom mieste na pahorku pri dôležitom priesmyku. Nálezy z tohto miesta naznačujú, že špecifický typ trepanácie sa mohol praktizovať už od neskorej doby bronzovej.
Vedúcou výskumu je Rachel Kalisher, ktorá zároveň viedla aj analýzu dvoch ostatkov, ktoré sa na mieste našli. Predpokladá sa, že išlo o dvoch bratov z vyššej vrstvy spoločnosti, ktorí žili okolo 15. storočia pred našim letopočtom. Kalisher počas výskumu zistila, že jeden z bratov podstúpil krátko pred smrťou špeciálny typ trepanácie.
Počas tejto operácie lekári vyrezali skalp pacienta a následne do lebky vyrezali štyri pretínajúce sa línie. Následne pomocou páky vybrali narezané kusy a vytvorili v lebke štvorcovú dieru. Výskumníci tvrdia, že táto lebka zachytáva najstarší príklad operácie, aký sa objavil v kontexte starovekého blízkeho východu.
Neprehliadnite
„Máme v rukách dôkazy, ktoré nám hovoria, že trepanáciu naši predkovia považovali za univerzálny typ operácie a preto sa s ňou stretávame v rôznych kútoch sveta. Na blízkom východe sme sa s ňou ale nestretávali často,“ vysvetľuje Kalisher.
Vážne chorí bratia
Podľa archeologického výskumu pochádzali dvaja bratia z domácnosti, ktorá sa nachádzala hneď vedľa paláca v meste. Na základe toho predpokladajú, že išlo o členov elitnej spoločnosti a možno aj šľachty. K tejto teórii prispievajú aj ďalšie dôkazy. Ostatky bratov našli s drahou keramikou a samotná operácia je niečo, čo si v tej dobe nemohol dovoliť každý.
„Obaja bratia trpeli pomerne vážnou chorobou. V ich dobe sa rôzne choroby prežívali ťažko, ak ste nemali prístup k bohatstvu a postaveniu. Elitné vrstvy nemuseli až tak pracovať, mohli si dovoliť špeciálne stravovanie a mali prístup ku starostlivosti,“ hovorí Kalisher.
Analýza ostatkov ukázala, že bratia umreli mladí. Jeden mohol zomrieť vo svojej dvadsiatke, zatiaľ čo druhý umrel o niečo neskôr, medzi 20. a 40. rokom života. Kosti však ukázali aj pórovitosť a stopy predchádzajúceho zápalu. Autori výskumu preto predpokladajú, že trpeli infekčnou chorobou, napríklad leprou alebo tuberkulózou.
Komentáre