Veda a výskum

Najstarší prípad moru v Británii ukazuje evolúciu baktérie Yersinia Pestis

Yersinia pestis je baktéria, ktorá stála za prepuknutím čiernej smrti, najhoršej pandémie v histórii ľudstva.

Výskumníci z Inštitútu Francisa Crick vo svojej novej práci identifikovali najstaršie prípady baktérie Yersinia pestis v Británii, ktorá spôsobuje mor a viedla k jednej z najhorších pandémií, akými si ľudstvo prešlo.

V rámci práce identifikovali tri prípady baktérie, pričom dva z nich odhalili z telesných ostatkov v grófstve Somerset a jeden v grófstve Cumbria. Autori práce analyzovali dokopy 34 jedincov. Z chrupu vedci dokážu získať DNA ostatky rozličných infekčných chorôb.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

DNA 34 jedincov následne analyzovali a v troch prípadoch sa im podarilo nájsť stopy po infekcii baktériou Yersinia Pestis. Predpokladajú, že v jednom prípade išlo o ženu vo veku 35 až 45 rokov a v dvoch zvyšných prípadoch išlo o deti vo veku 10 až 12 rokov. Všetky tri osoby žili približne v rovnakom čase, a to pred 4-tisíc rokmi.

Už predchádzajúce štúdie dokázali, že Y. pestis vyčíňala v Eurázii už pred 2,5 až 5-tisíc rokmi počas obdobia neskorého neolitu a bronzovej doby. Podľa dôkazov sa tento kmeň baktérie ľahko prenášal, no na území Británie v tom čase objavený nebol. Teórie naznačujú, že do oblasti centrálnej a západnej Európy sa Yersinia pestis dostala pred približne 4,8-tisíc rokmi a doniesol ju tam človek expandujúci hlbšie do kontinentu. Nová štúdia naznačuje, že človek mohol túto baktériu doniesť aj do Británie.

Najstarší prípad v Británii

Po identifikovaní prípadov infekcie morom vedci preskúmali genóm tejto baktérie. Ukázalo sa, že ide o podobný kmeň aký v tom čase vyčíňal v Eurázii. Všetky tri prípady nemali gény yapC a ymt, ktoré sa objavili v neskorších verziách moru. Gén ymt umožňuje baktérii šíriť sa cez blchy a britský kmeň túto vlastnosť pravdepodobne nemal.

Autori štúdie vysvetľujú, že DNA baktérií alebo vírusov degraduje mimoriadne rýchlo. Znamená to, že aj iní jedinci v masovom hrobe mohli byť nakazení morom, no stopy sa vekom stratili. Jedno zo skúmaných pohrebísk, Charterhouse Warren je mimoriadne nezvyčajné. Zdá sa, akoby všetci pochovaní ľudia umreli na zranenie. Autori štúdie sa domnievajú, že tento masový hrob nevznikol kvôli prepuknutiu moru. Napriek tomu však mohli byť jedinci v čase smrti nakazení.

„Je niečo neuveriteľné, že dokážeme odhaliť patogény staré tisíce rokov. Genóm týchto baktérií nám môže veľa prezradiť o šírení moru, jednej z najzávažnejších chorôb akým ľudstvo čelilo. Zistili sme, že tento kmeň strácal postupom času gény, čo sa prejavilo aj na ďalších epidémiách moru,“ vysvetľuje Pooja Wali, jeden z autorov štúdie.

Yersinia pestis spôsobila čiernu smrť, najhoršiu pandémiu, akou si ľudstvo prešiel. Cieľom vedcov je pochopiť ako sa vyvíjala nielen samotná baktéria, ale aj človek. Vedci chcú lepšie poznať ako naše gény reagujú v prípade tak závažnej pandémie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close