Najrýchlejšia explózia typu nova odhalila sústavu plnú záhad: Signál z nej je výrazný aj rok po výbuchu

Minulý rok sa objavil na oblohe záblesk pozorovateľný aj voľným okom. Explózia binárnej sústavy sa ozýva až dodnes.

Explózia typu nova astronómov zaviedla do sústavy plnej záhad
Zdroj: NASA's Goddard Space Flight Center, PNGWing, Úprava: Vosveteit.sk

Astronómovia nedávno zaznamenali najrýchlejšiu novu v histórii astronómie. Objav tohto pozoruhodného úkazu doviedol vedcov k ešte zvláštnejšej hviezde, ktorá by mohla pomôcť zodpovedať otázky o našej Slnečnej sústave a aj evolúcii vesmíru.

Nova je druh kozmickej explózie, vznikajúcej v binárnej sústave. Ide o náhly a mimoriadne jasný záblesk svetla. Predpokladá sa, že nova vzniká interakciou bielych trpaslíkov, pozostatkov hviezdneho jadra a druhou hviezdou, okolo ktorej trpaslík obieha. Biely trpaslík kradne hmotu svojmu spoločníkovi a táto hmota môže spustiť nekontrolovanú reakciu. Počas nej dochádza k uvoľneniu energie, ktorá hmotu vymrští preč. Astronómovia tento dej pozorujú ako záblesk jasného svetla, píše portál Phys.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Neobvykle jasnú novu vedci označili ako V1674 Hercules a 12. júna 2021 bola tak jasná, že bola na oblohe pozorovateľná aj bez teleskopu. Stačil však len deň na to, aby z oblohy zmizla. Z astronomického hľadiska je to mimoriadne krátka doba a podobne rýchle novy sa nevyskytujú každý deň. Preto si táto udalosť získala pozornosť astronómov z niekoľkých amerických univerzít.

„Trvalo len deň, než nova zmizla. Predchádzajúca najrýchlejšia nova sa objavila v roku 1991 a aj tá zmizla až po troch dňoch,“ vyjadril sa profesor Sumner Starrfield z Arizona State University, jeden z autorov štúdie.

Zvláštna sústava

V1674 Hercules sa však nelíši len svojou rýchlosťou. Explózia materiálu totiž pripomína zvon s ozvenou. Každých osem minút môžu vedci pozorovať výrazné kmitanie ukazujúce sa vo viditeľnom a röntgenovom spektre. Toto kmitanie pretrváva aj rok po explózii a čo je zaujímavejšie, podľa vedcov trvalo oveľa dlhšie.

„Najneobyčajnejšou vecou na tejto oscilácii je to, že sme ju mohli zaznamenať ešte pred samotnou novou, no bolo viditeľné aj v momente, keď sa jas novy drasticky zvýšil,“ vysvetľuje Mark Wagner z Ohio State University, ktorý sa tiež podieľal na štúdii.

Vedci sa momentálne snažia pochopiť pravidelnosť signálu a aj to, prečo bol signál výrazný aj keď v sústave dochádzalo k obrovským zmenám v jasnosti. Zdá sa ale, že zvláštnosti nekončia ani pri tomto. V blízkosti sústavy si všimli nejaký druh kozmického „vetra“, ktorý ovplyvňuje prúdenie materiálu v okolitom priestore.

Študovanie explózie novy môže vedcom prezradiť viac o tom, ako sa hviezdne sústavy, hlavne tie binárne, správajú po smrti jednej z hviezd. Keď hviezde s hmotnosťou nášho Slnka začne dochádzať palivo potrebné pre jadrovú fúziu, jej vonkajšie vrstvy začnú expandovať. V určitom bode ich však hviezda odhodí a po nej ostane biely trpaslík – mŕtve jadro hviezdy.

Hoci vedci zatiaľ o najrýchlejšej nove nemajú veľa informácií, sústavu aj naďalej starostlivo monitorujú.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre