SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Najrýchlejšia explózia typu nova odhalila sústavu plnú záhad: Signál z nej je výrazný aj rok po výbuchu

Minulý rok sa objavil na oblohe záblesk pozorovateľný aj voľným okom. Explózia binárnej sústavy sa ozýva až dodnes.

Astronómovia nedávno zaznamenali najrýchlejšiu novu v histórii astronómie. Objav tohto pozoruhodného úkazu doviedol vedcov k ešte zvláštnejšej hviezde, ktorá by mohla pomôcť zodpovedať otázky o našej Slnečnej sústave a aj evolúcii vesmíru.

Nova je druh kozmickej explózie, vznikajúcej v binárnej sústave. Ide o náhly a mimoriadne jasný záblesk svetla. Predpokladá sa, že nova vzniká interakciou bielych trpaslíkov, pozostatkov hviezdneho jadra a druhou hviezdou, okolo ktorej trpaslík obieha. Biely trpaslík kradne hmotu svojmu spoločníkovi a táto hmota môže spustiť nekontrolovanú reakciu. Počas nej dochádza k uvoľneniu energie, ktorá hmotu vymrští preč. Astronómovia tento dej pozorujú ako záblesk jasného svetla, píše portál Phys.

Neobvykle jasnú novu vedci označili ako V1674 Hercules a 12. júna 2021 bola tak jasná, že bola na oblohe pozorovateľná aj bez teleskopu. Stačil však len deň na to, aby z oblohy zmizla. Z astronomického hľadiska je to mimoriadne krátka doba a podobne rýchle novy sa nevyskytujú každý deň. Preto si táto udalosť získala pozornosť astronómov z niekoľkých amerických univerzít.

„Trvalo len deň, než nova zmizla. Predchádzajúca najrýchlejšia nova sa objavila v roku 1991 a aj tá zmizla až po troch dňoch,“ vyjadril sa profesor Sumner Starrfield z Arizona State University, jeden z autorov štúdie.

Zvláštna sústava

V1674 Hercules sa však nelíši len svojou rýchlosťou. Explózia materiálu totiž pripomína zvon s ozvenou. Každých osem minút môžu vedci pozorovať výrazné kmitanie ukazujúce sa vo viditeľnom a röntgenovom spektre. Toto kmitanie pretrváva aj rok po explózii a čo je zaujímavejšie, podľa vedcov trvalo oveľa dlhšie.

„Najneobyčajnejšou vecou na tejto oscilácii je to, že sme ju mohli zaznamenať ešte pred samotnou novou, no bolo viditeľné aj v momente, keď sa jas novy drasticky zvýšil,“ vysvetľuje Mark Wagner z Ohio State University, ktorý sa tiež podieľal na štúdii.

Vedci sa momentálne snažia pochopiť pravidelnosť signálu a aj to, prečo bol signál výrazný aj keď v sústave dochádzalo k obrovským zmenám v jasnosti. Zdá sa ale, že zvláštnosti nekončia ani pri tomto. V blízkosti sústavy si všimli nejaký druh kozmického „vetra“, ktorý ovplyvňuje prúdenie materiálu v okolitom priestore.

Študovanie explózie novy môže vedcom prezradiť viac o tom, ako sa hviezdne sústavy, hlavne tie binárne, správajú po smrti jednej z hviezd. Keď hviezde s hmotnosťou nášho Slnka začne dochádzať palivo potrebné pre jadrovú fúziu, jej vonkajšie vrstvy začnú expandovať. V určitom bode ich však hviezda odhodí a po nej ostane biely trpaslík – mŕtve jadro hviezdy.

Hoci vedci zatiaľ o najrýchlejšej nove nemajú veľa informácií, sústavu aj naďalej starostlivo monitorujú.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close