Na prstencoch Saturnu sa opäť objavujú zvláštne úkazy: Podarí sa túto „sezónu“ vedcom zistiť ako vznikajú?
Už v 80. rokoch si vedci všimli záhadné štruktúry na prstencoch plynnej planéty, no dodnes nemáme predstavu, ako vznikajú.
V 80. rokoch minulého storočia dorazila sonda americkej NASA, Voyager, k planéte Saturn, kde si všimla niečo nezvyčajné. Išlo o dočasné zvláštne štruktúry objavujúce sa v prstencoch plynnej planéty. Hoci išlo o mimoriadne fascinujúci objav, k pravej podstate tohto úkazu sa vedcom v tej dobe prísť nepodarilo.
Objavujú sa ešte pred a v čase rovnodennosti planéty, ktorá má nastať 6. mája 2025. Znamená to ale, že astronómovia si zvláštne štruktúry začínajú všímať opäť. Hovorca vesmírnej agentúry nedávno oznámil, že tentokrát sa na zvláštny úkaz pozrie Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý bude úkaz podrobne študovať. Hubblov vesmírny ďalekohľad sa totiž momentálne zúčastňuje programu OPAL (pozn. redakcie: Outer Planet Atmospheres Legacy), ktorý skúma plynné planéty vonkajšej Slnečnej sústavy. Ide o svety, ktoré sa nachádzajú za obežnou dráhou Marsu a prirodzene ku nim patrí aj Saturn a jeho prstence.
Hoci zvláštne úkazy nemajú vysvetlenie, vedci teoretizujú, že by mohli vznikať interakciou magnetického poľa planéty a solárneho vetra. Už túto „sezónu“ by mohli vedci objaviť definitívnu odpoveď. Americká NASA publikovala nové zábery, na ktorých možno tajomné štruktúry vidieť.
Tieto zábery zároveň predstavujú oficiálny štart sezóny, teda obdobia, počas ktorého ich možno pozorovať.
Podarí sa vedcom vyriešiť záhadu?
Rovnako ako Zem, aj os Saturnu je naklonená. To znamená, že aj plynný obor má svoje ročné obdobia, hoci tie trvajú v porovnaní s našimi oveľa dlhšie. Vďaka väčšej obežnej dráhe jedno ročné obdobie Saturnu trvá sedem rokov. Záhadné štruktúry miznú keď je planéta blízko letného, alebo zimného slnovratu.
Neprehliadnite
Už o približne dva roky nastane jesenná rovnodennosť na severnej hemisfére planéty. Postupom času sa štruktúry stávajú čoraz viac prominentnejšie a pozorovateľnejšie. Zatiaľ nevieme, prečo vznikajú, no ako sme už písali, vedúcou teóriou je, že ide o interakciu magnetosféry a solárneho vetra. Vtedy vzniká elektricky nabité prostredie. Vedci sa domnievajú, že nabité prostredie ovplyvňuje aj najmenšie ľadové čiastočky, ktoré následne dočasne „levitujú“ nad ostatnými väčšími časticami.
Tieto záhadné štruktúry sa môžu javiť ako svetlé alebo tmavé oblasti podľa toho, aké sú svetelné podmienky a uhol pozorovania. Posledná rovnodennosť nastala v roku 2009. Počas nej sa na orbite Saturnu nachádzala sonda Cassini, no jej misia trvala len do roku 2017. Odvtedy planétu študuje Hubblov vesmírny ďalekohľad.
„Aj napriek rokom prvotriednych pozorovaní nedokážeme jasne určiť začiatok a trvanie výskytu týchto štruktúr,“ tvrdí planetárna vedkyňa Amy Simon.
Všetky plynné planéty našej sústavy majú svoje prstence, no žiadna ich nemá tak výrazné ako Saturn. Prstence Saturnu zároveň vedcom poskytujú jedinečnú možnosť, ako tieto zvláštne štruktúry skúmať. Môžu sa totiž objavovať aj v prstencoch ďalších plynných planét, no to zatiaľ astronómovia nedokážu potvrdiť.
Komentáre