Na obrázku nižšie nie sú hviezdy: Pozeráte sa na viac ako 20-tisíc supermasívnych čiernych dier
Nedávno ukončený prieskum oblohy priniesol jedinečný pohľad na vesmír okolo nás.
Hoci sa vám môže zdať obrázok vyššie ako typický záber nočnej oblohy, nenechajte sa zmiasť. Každá jedna „hviezda“ na fotografii je v skutočnosti supermasívna čierna diera, ktorá pohlcuje hmotu v jadre galaxie.
Dokopy sa na zábere nachádza 25-tisíc čiernych dier, ktoré od nás ležia niekoľko miliónov svetelných rokov, píše portál Science Alert. Vedcom sa podarilo vytvoriť najdetailnejšiu mapu čiernych dier pomocou nízkych rádiových frekvencií.
„Táto fotografia je výsledkom mnohých rokov ťažkej práce s náročnými dátami. Museli sme nájsť nové spôsoby, ako pretvoriť rádiové signály na obrazy oblohy,“ vyjadril sa astronóm Francesco de Gasperin, z University of Hamburg.
Ak je čierna diera v pokoji, čiže nepohlcuje žiadnu hmotu, nevyžaruje žiadnu formu radiácie a nie je vôbec jednoduché ju nájsť. Aktívna čierna diera však čerpá palivo z akrečného disku, horúceho prstenca hmoty, ktorá po špirále padá dovnútra čiernej diery, rovnako ako voda do odtoku. Tento proces generuje žiarenie, ktoré možno pozorovať vo viacerých vlnových dĺžkach, aj naprieč veľkými vzdialenosťami.
Fotografia, ktorú môžete vidieť vyššie je naozaj výnimočná, pretože pokrýva ultranízke rádiové vlnové dĺžky, ktoré astronómovia zachytili pomocou rádiového teleskopu LOFAR (pozn. redakcie: LOw Frequency ARray). Teleskop LOFAR sa skladá z 20-tisíc rádiových antén, ktoré sú umiestnené naprieč celou Európou.
Jedinečný pohľad na nočnú oblohu
Momentálne ide o jediný rádiový teleskop, ktorý dokáže vytvoriť hĺbkové zábery s vysokým rozlíšením. Je schopný zachytiť frekvencie pod 100 megahertzov, vďaka čomu nám prináša jedinečný pohľad na oblohu. Fotografia pokrýva približne 4% oblohy na severnej pologuli. Astronómovia chcú v budúcnosti pokryť celú severnú pologuľu.
Neprehliadnite
LOFAR sa nachádza na Zemi a kvôli tomu čelí prekážke, ktorej vesmírne teleskopy čeliť nemusia. Je ňou naša ionosféra, ktorá môže odraziť určité rádiové vlny späť do vesmíru. Pri frekvenciách pod 5 megahertzov sa naša ionosféra stáva nepriehľadnou. Aj keď rádiová vlna prejde cez našu ionosféru, stále sa môže vplyvom atmosférických podmienok zmeniť. Vedci s týmto problémom počítali a pomocou superpočítača dokázali napraviť vlny, pozmenené ionosférou.
Vplyv našej ionosféry museli upravovať každé štyri sekundy, no to v budúcnosti vedcom pomôže. Dáta, ktoré počas prieskumu získali môžu byť použité na študovanie ionosféry a na to, ako sa mení počas solárnych cyklov. To povedie k vytvoreniu presnejších modelov.
Prieskum označili vedci ako úspech a dáta, získané počas neho, pomôžu objaviť objekty, ktoré možno pozorovať aj vo vlnových dĺžkach, menších ako 50 megahertzov. Ako vedci v štúdii uvádzajú, ide o jedinečný pokus o preskúmanie ultranízkych frekvencií, ktorý umožní vytvorenie lepších fyzických modelov pre galaxie, aktívne galaktické jadrá, či zoskupenia galaxií.
Komentáre