Na čo naozaj slúžili Stonehenge? Vedci odkryli, že význam tejto impozantnej stavby sa menil v čase
Kamenný monument obklopený množstvom záhad, vznikal viac ako tisíc rokov a jeho význam sa postupom času menil.
Stonehenge sa považuje za najvýznamnejšiu prehistorickú pamiatku na svete. Vznikol ešte v dobe kamennej a dlho sa predpokladalo, že stavba slúžila ako slnečné hodiny až do doby bronzovej. Objav približne 63 tiel pochovaných pod monumentov však obrátil predstavy vedcov naruby.
Podľa súčasných poznatkov prebiehala výstavba Stonehengu v niekoľkých fázach najmenej 1500 rokov. Najstaršie vzorky pochádzajú z roku 3100 pred našim letopočtom a naznačujú, že mohlo ísť o pohrebisko pre najvýznamnejšie rodiny doby. Stonehenge 1 pozostával z kruhového útvaru a priekopy. Vznikol v období neskorej kriedy.
V roku 2013 objavili vedci z University of College London viac ako 50-tisíc úlomkov kostí, ktoré patrili približne 63 ľuďom. Všetky úlomky vykazovali známky kremácie. Analýza kostí naznačovala, že ľudia, pochovaní na tomto predpokladanom pohrebisku nepochádzali z okolia. Autori štúdie prišli s teóriou, podľa ktorej Stonehenge slúžil ako pohrebisko pre významné rodiny. Tie ľudia pochovávali na pohrebisku v časovom rozmedzí 200 rokov.
„Prvý Stonehenge sa začal ako obrovský cintorín. Vznikol približne 500 rokov pred vztýčením stavby, ktorú poznáme dnes,“ vyjadril sa Parker Pearson, ktorý viedol výskum objavených ostatkov.
Symbol jednoty
V komplexe sa zároveň našlo aj 80-tisíc zvieracích kostí. Hoci sa príbeh Stonehengu začal ako pohrebisko pre elity, neskôr sa z neho stal monument spájajúci celú Britániu. Zvieratá boli totiž porazené v zime, približne 9 mesiacov po ich narodení. Vedci sa domnievajú, že sa ich smrť viaže z obdobím zimnej rovnodennosti. Predpokladá sa, že Stonehenge slúžil ako miesto konania obrovských hostín, ktorých sa zúčastnila celá Británia a niektorí prišli dokonca až zo Škótska.
Záhadou ostávalo dlho aj to, prečo sa Stonehenge nachádza tam, kde sa nachádza. Autori deväťročnej štúdie sa domnievajú, že architektov tejto pamiatky zaujali dva hrebene vytvorené počas poslednej doby ľadovej.
Neprehliadni
Jeden z hrebeňov ukazuje počas zimnej rovnodennosti priamo na zapadajúce Slnko, zatiaľ čo druhý robí to isté počas letnej rovnodennosti.
„Našim predkom sa to muselo zdať mimoriadne zvláštne, no zároveň fascinujúce. Možno práve preto sa tam rozhodli postaviť cintorín pre najvýznamnejšie osoby tej doby,“ vysvetľuje Pearson.
Hoci sa tímu podarilo odhaliť novú tvár jednej z najvýznamnejších pamiatok sveta, mnohé ostáva stále záhadou. Stonehenge má aj astronomický význam, no to, ako sa našim predkom podarilo stavbu zarovnať s rôznymi astronomickými úkazmi nie je známe. Zároveň neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré popisujú samotný proces výstavby.
Stonehenge však veľmi rýchlo schátral, čo pre vedcov predstavovalo ďalšiu záhadu. Dvesto rokov po jej konštrukcii sa stavba začala rozpadať, za čo pravdepodobne môže príchod kultúry zvonovitých pohárov. Táto skupina ľudí sa vyznačovala individualizmom a novými surovinami vrátane prvých kovových nástrojov. Táto kultúra zároveň ukončila komunitné správanie v Británii a ľudia prestali Stonehenge navštevovať.
Komentáre