Na akú vzdialenosť by nás videli mimozemšťania? Zem doslova svieti v galaxii ako výstražné svetlo
Výskumníci z Inštitútu SETI sa pozreli na to, ako by naša Zem vyzerala z uhla mimozemskej inteligentnej civilizácie.
V rámci výskumov mimozemského života sa častokrát zameriavame na výskum vzdialených exoplanét. Niekedy hľadáme biologické stopy života, inokedy technologické stopy, ktoré by nám ukázali, že vo vesmíre dokáže existovať inteligentný život.
Inštitút SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence) sa však opýtal zaujímavú otázku. Vieme, že Zem je jedinou planétou s technologicky vyspelou civilizáciou. Ako by teda naša planéta vyzerala z diaľky? Dokázala by potenciálna mimozemská civilizácia odhaliť stopy života na našej planéte? Ak áno, z akej diaľky by to dokázala a čo by videla.
Výskumníci následne vytvorili model na analyzovanie niekoľkých našich typov technosignatúr spoločne, nie oddelene. Tu sa ukázalo, že najjasnejšie naše signály pochádzajú z emisií rádiových teleskopov, akým je napríklad observatórium Arecibo. Tieto signály by dokázali mimozemské civilizácie odhaliť na vzdialenosť 12-tisíc svetelných rokov.
Zem nie je až tak schovaná
Atmosférické stopy, napríklad znečistenie priemyselnými a skleníkovými plynmi, by sa stávalo postupne jasnejšie. S pomocou observatória, akým je Webbov vesmírny teleskop alebo nadchádzajúce observatórium Habitable Worlds Observatory, môže odhaliť tieto emisie až so vzdialenosti 5,7 svetelných rokov.
“Čím bližšie by sa potenciálna civilizácia dostávala, tým viac ľudských technologických stôp by mohla vidieť. Začali by si všímať satelity, nočné svetlá, lasery, tepelné stopy a ďalšie. Jedným z najuspokojivejších aspektov tejto práce bolo využitie SETI ako kozmického zrkadla: ako vyzerá Zem pre zvyšok galaxie? A ako by boli vnímané naše súčasné dopady na našu planétu. Hoci, samozrejme, nemôžeme poznať odpoveď, táto práca nám umožnila extrapolovať a predstaviť si, čo by sme mohli predpokladať, keby sme niekedy objavili planétu, povedzme, s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok v jej atmosfére,” hovorí doktorka Sofia Sheikh, ktorá viedla nový výskum.
Nová štúdia ukázala zároveň to, ako by sme mohli pátrať po mimozemskom živote my. Vieme, že rádiové emisie veľkých observatórií sú najviditeľnejšie a môžeme ich vidieť naprieč polovicou našej galaxie. Najlepšie by teda mohlo byť zamerať sa na tieto signály. Zároveň ale vieme, že ak by existoval vyspelý život v sústave Proxima Centauri, najbližšej sústave k Slnku, videli by sme toho dosť, čo by naznačovalo existenciu života.
Neprehliadni
Zároveň ale musíme dodať, že ide vždy o život tak, ako ho poznáme. Pozemský život zatiaľ nemôžeme porovnávať s ničím ďalším. Možno vyspelé civilizácie používajú nám doteraz neznámu technológiu na skúmanie vesmíru, preto jej signály nezachytíme.
Život vo vesmíre
Čo sa hľadania života týka, nedávno sa Webbovmu teleskopu podarilo zachytiť doteraz najsilnejšie známky života mimo Slnečnej sústavy. V rámci výskumu využili bezkonkurenčné schopnosti Webbovho vesmírneho teleskopu a zamerali sa na exoplanétu K2-18b. Táto planéta obieha okolo svojej hviezdy v obývateľnej zóne. Obývateľná zóna predstavuje ideálnu vzdialenosť od hviezdy, v ktorej planéta získava tak akurát energie, aby mohla na jej povrchu existovať voda v tekutom skupenstve. Samozrejme, nachádzať sa v obývateľnej zóne je dôležité, no nie je to jedinou podmienkou, ktorú musí exoplanéta spĺňať, aby sme ju mohli považovať za obývateľnú.
Autori novej štúdie ale odhalili v atmosfére K2-18b stopy dvoch dôležitých chemických látok, dimetyl sulfidu a/alebo dimetyl disulfidu. Tieto chemikálie existujú aj u nás, na Zemi a vytvára ich hlavne mikroskopický život, napríklad morský fytoplanktón. Zároveň výskumníci nevylučujú ani to, že tieto látky môžu vznikať iným, doteraz nepoznaným chemickým procesom. Aj napriek tomu ide doteraz najjasnejší dôkaz o živote mimo Slnečnej sústavy.
Výskumníci podotýkajú, že koncentrácie dimetyl sulfidu a dimetyl disulfidu sa na exoplanéte K2-18b výrazne líšia od tých na Zemi. U nás sa obe držia na koncentráciách pod jednou časťou na miliardu. Na exoplanéte K2-18b sú tisícekrát silnejšie, v koncentráciách viac ako 10 častí na milión. Viac sa o objave dočítaš v tomto článku.
Komentáre