Mysleli sme si, že východná Antarktída nie je seizmicky aktívna. Vedci rozlúštili záhadu, prečo bola táto oblasť tak „tichou“
Vedci si dlhú dobu nedokázali vysvetliť absenciu zemetrasení na východe Antarktídy. Stačilo tam nainštalovať citlivejšie meracie prístroje.
Oblasť východnej Antarktídy sa dlhú dobu považovala za až neobvykle seizmicky tichú. Prvé zemetrasenie tam zaznamenali v roku 1982 a odvtedy, až do roku 2009, zaznamenali len osem ďalších zemetrasení. To všetko sa zmenilo, keď tam vedci zaviedli prvé seizmické pozorovacie pole, informuje portál univerzity Drexler University.
Len počas prvého roka pozorovaní si všimli až 27 zemetrasení, čo zbúralo predstavy o východnej Antarktíde.
„Nakoniec sme prišli na to, že málo seizmických udalostí nebolo preto, lebo by sa nediali, len sme nemali prístroje, ktoré by ich dokázali monitorovať z dostatočnej blízkosti,“ vysvetlila Amanda Lough, autorka štúdie z roku 2018, ktorá analyzovala zaznamenanú seizmickú aktivitu.
Východná časť Antarktídy je kratón, čo je pomerne veľký a stabilný kus horniny, z ktorého sa skladajú časti kontinentov. Aj napriek tomu bol nedostatok seizmickej aktivity podozrivý. Niektorí vedci verili tomu, že zemetrasenia potláča váha antarktického ľadu. Táto predstava však nebola správna. Táto oblasť sa od iných kratónov po celom svete nelíši. Obzvlášť sa podobá na Kanadský štít, kratón pokrývajúci oblasť od Severozápadných teritórií až po Quebec.
Ako sme už spomínali, vedci pomerne dlhú dobu nedokázali dostatočne zaznamenať, čo sa v tejto oblasti odohrávalo. Vybudovať monitorovacie stanice však vôbec nie je jednoduchá činnosť. Výskumníci, žijúci v mrazivých podmienkach, sa musia na vhodné miesta dopraviť letecky. Než sa však môžu odlepiť zo zeme, častokrát si musia vykopať vlastnú runway.
Keď sa dostanú na miesto inštalácie, čaká ich ďalšia ťažká práca, kým vykopú dieru pre zariadenie. Táto úmorná práca sa však vyplatila, keď tím zaznamenal v jednom roku až 27 seizmických udalostí. Zemetrasenia sa pohybovali v magnitúdach od 2,1 o 3,9. Najviac aktivity sa odohralo neďaleko Gamburtsevovho pohoria, ktoré sa nachádza ukryté hlboko pod ľadovcom východnej Antarktídy. Autori štúdie usúdili, že oblasť je súčasťou prastarého kontinentálneho riftu, oblasti kde sa zemská kôra od seba oddeľuje.
Neprehliadnite
„V našej práci sme citovali štúdiu, ktorá dokázala, že viac ako 52% seizmickej aktivity sa odohráva v riftoch. Neprekvapilo nás, že sme našli prepojenie aj s touto situáciou,“ tvrdila Lough.
Lepší obraz o dianí v tektonických platniach Zeme
Štúdia je ďalšou, ktorá nám poskytuje lepší obraz o tom, čo sa deje vo vnútri tektonických platní Zeme. Antarktída je až na niekoľko druhov živočíchov pustý kontinent, no aj napriek tomu nás môže naučiť, čo sa odohráva v obývanejších oblastiach.
„Myslím že najväčším poznatkom našej štúdie je to, že neviete o niečom, čo nedokážete odmerať,“ poznamenala Lough.
Antarktída sa považuje za oblasť, na ktorej nájdete najmenej vedeckých prístrojov, no nie je jediným miestom na Zemi, ktoré nie je dostatočne seizmicky monitorované. Najväčšou slabinou sú naše oceány. Voda pokrýva 71%, no nainštalovať tam seizmické prístroje je mimoriadne nákladné a mimoriadne náročné.
Komentáre