Muskov Starlink nám môže spôsobiť poriadne problémy s ozónovou vrstvou, tvrdia vedci

Výskumníci naznačujú, že nielen muskov Starlink, ale aj iné megakonštelácie vylučujú do atmosféry nebezpečné látky.

Muskov Starlink môže spôsobiť poriadne problémy ozónovej vrstve
Zdroj: Wikimedia (U.S. Air Force / Trevor Cokley, AI, Úprava: Vosveteit.sk

Ozónová vrstva Zeme sa nachádza približne 25 až 35 km nad povrchom planéty. Ako už jej názov napovedá, tvorí ju ozón, trojatómová molekula kyslíka s označením O3. Za normálnych podmienok je ozón vysoko reaktívnym plynom modrej farby, no chráni nás pred škodlivým ultrafialovým žiarením.    

Na portáli AGU sa objavila štúdia, podľa ktorej môžu veľké satelitné konštelácie zabrániť ozónovej vrstve, aby sa plne zotavila. Určite aj zo školy vieš, že ľudstvo dlhú dobu používalo látky, ktoré ničili našu ozónovú vrstvu, až do kritického bodu. Išlo hlavne o halogénové zlúčeniny fluóru, chlóru, brómu a freóny. V roku 1987 však svetové vlády zakázali Montrealským protokolom používanie látok ničiacich ozón.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Ozónová vrstva sa nemusí vyliečiť

Odvtedy sa ozónová vrstva Zeme začala pomaly liečiť, no ako tvrdia výskumníci, existuje šanca, že sa kvôli veľkým satelitným konšteláciám nevylieči nikdy. Veľké satelitné konštelácie sú projekty, ako napríklad Muskov Starlink. Ide o sieť desiatok tisíc satelitov na obežnej dráhe. Starlink má momentálne na orbite viac ako 6-tisíc satelitov, pričom potrebuje najmenej 10-tisíc, aby dokázal poskytnúť internet celému svetu. Objavili sa však aj správy, podľa ktorých chce SpaceX na obežnú dráhu poslať až 42-tisíc satelitov. 

Lenže ako presne tieto satelity bránia obnove ozónovej vrstvy? Výskumníci zistili, že keď satelit doslúži svoj čas a zhorí v atmosfére, do nej sa dostáva množstvo oxidov hliníka. Táto látka je známy katalyzátor pre aktiváciu chlóru, ktorý spotrebúva ozón v stratosfére.  

Výskumníci pre potreby výskumu vytvorili prvú simuláciu molekulárnej dynamiky na atómovej škále. Tá im ukázala aké chemické reakcie nastávajú, keď sa začne spaľovať hliníková štruktúra satelitu v atmosfére.  

“Bežný satelit má približne 250 kilogramov. Simulácia nám ukázala, že takýto satelit dokáže vytvoriť okolo 30 kg nanočastíc oxidov hliníka. Tieto častice môžu v atmosfére vydržať celé dekády,” píšu vedci.

Megakonštelácie môžu v budúcnosti predstavovať problém

Zároveň môžeme s veľkou mierou istoty očakávať, že v budúcnosti počet satelitov na obežnej dráhe Zeme výrazne porastie. Vedci zistili, že počas roku 2022 zhorené satelity v atmosfére viedli až o takmer 30% nárast hliníka v atmosfére. To znamená, že približne 17 ton oxidov hliníka sa dostalo do mezosféry planéty.  

Autori štúdie zároveň priznali, že nedokážeme získať presné údaje o tom, aké znečisťujúce látky vylučuje satelit, ktorý letí k povrchu a horí v atmosfére a ani aké množstvo týchto látok sa počas tohto procesu uvoľní. Simulácie poskytujú vedcom najlepší možný odhad a tie naznačujú, že satelitné megakonštelácie, ako Starlink a iné, môžu v budúcnosti predstavovať obrovský problém.  

Vedci sa zároveň len nedávno začali venovať problému znečistenia atmosféry padajúcimi satelitmi. To znamená, že je toho ešte veľa, čo o tomto probléme nevieme.  

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!

Komentáre