SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Môžu vzorky z Marsu ohroziť našu planétu? Ambiciózny plán NASA čelí ostrej kritike

Americká NASA v spolupráci s európskou ESA plánujú priniesť na Zem vzorky z inej planéty. Je to dobrý nápad?

Americká a Európska vesmírna agentúra už dlhú dobu pripravujú misiu, ktorá by z Marsu priniesla vzorky nazbierané roverom Perseverance. Nedávno sa ozvala aj Čína, ktorá sa o túto ambicióznu misiu pokúsi o dva roky skôr.

Priniesť vzorky z červenej planéty na Zem sa ešte nikomu nepodarilo a pre vedcov zaoberajúcich sa študovaním tohto dnes už vyprahnutého sveta, by to bolo svätým grálom. Vzorky, ktoré momentálne zbiera rover Perseverance by slúžili na potvrdenie alebo vyvrátenie teórie o tom, že kedysi dávno mohol na Marse existovať život. Hoci vedci nedúfajú v objavenie komplexných organizmov, vzorky by mohli ukrývať stopy mikroskopických organizmov.

Práve preto sa vedci snažia prísť na to, ako by mali narábať so všetkým, čo sa z červenej planéty vráti, píše portál Scientific American. Existuje totiž určité riziko kontaminácie pozemskej biosféry. Riziko kontaminácie funguje obojsmerne. Tak ako sa vedci obávajú kontaminovania pozemskej biosféry, rovnako sa obávajú toho, že astronauti žijúci na červenej planéte chtiac, či nechtiac, predstavia pozemské mikroorganizmy mimozemskému prostrediu. Hoci sú šance malé, našim mikroorganizmom by sa mohlo v prostredí Marsu začať dariť.

Čo sa ale týka transportu vzoriek z Marsu na Zem, NASA plánuje vytvoriť kužeľovitú kapsulu, ktorú by sonda vystrelila do našej atmosféry. Ochranná kapsula by dokázala prežiť ohnivý prechod atmosférou a aj náraz v rýchlosti 150 km/h. Dôležité je, že po celý čas by vzorky udržala izolované. Keď sa vedci dostanú ku kapsuly, uložia ju do ďalšieho ochranného kontajnera a prevezú do špeciálneho laboratória.

Laboratórium, v ktorom budú držané vzorky z Marsu, by malo pripomínať laboratóriá, kde sa dnes držia mimoriadne infekčné patogény. Takéto zariadenie by malo niekoľkovrstvové dekontaminačné procedúry, filtráciu vzduchu a ďalšie bezpečnostné prvky.

Otázka bezpečnosti

NASA tvrdí, že ekologické, či bezpečnostné riziká sú v prípade takéhoto zaobstarávania zo vzorkami extrémne nízke. S týmto tvrdením však nie každý súhlasí. Verejnosť sa obáva najmä toho, že akcie jednej krajiny by mohli potenciálne ohroziť celú planétu. K plánu americkej NASA sa mohla vyjadriť aj verejnosť. Jej názor znel tak, že akékoľvek vzorky z inej planéty by sa najprv mali študovať mimo planéty.

„Plány americkej vesmírnej agentúry budú čeliť drastickej verejnej opozícii, akonáhle sa slovo o tomto projekte rozšíri za hranice relatívne malej komunity vesmírnych nadšencov,“ písalo sa v komentári určenom vesmírnej agentúre.

Ďalší názor pochádza od astrobiológa Stevena Bennera, ktorý nevidí žiaden problém. Tvrdí, že na Zem ročne dopadne približne 500 kg materiálu, ktorý pochádza z Marsu. Benner s vtipom priznal, že momentálne mu stôl zdobí drobný kus marťanskej skaly.

„Ak mikrobiálny život Marsu dokáže drastickým spôsobom ovplyvniť našu biosféru, už sa tak dávno stalo. Za posledných 3.5-miliárd rokov na Zem dopadli úlomky nielen z Marsu, ale aj z iných kútov Slnečnej sústavy,“ vysvetľuje Benner.

Na záver dodáva, že sa NASA momentálne nachádza v „PR pasci“, ktorú si na seba ušila agentúra sama. Tvrdí, že vedci vedia ako a kde hľadať marťanský život a rovnako vedia aj to, že šance na objavenie života na červenej planéte sú vysoké. Výbory NASA sa však pokúšajú nájsť konsenzus nad základmi chémie, biológie a planetárnej vedy.

Podľa názoru Bennera agentúra trávi viac času diskutovaním o niečom, čo vôbec nie je problém, čím predlžuje čas štartu a náklady dôležitých misií. Prakticky si NASA nevedomky zabezpečuje to, aby nikdy neodštartovala žiadna misia, ktorá by reálne mohla nájsť vo vesmíre život, uzatvára svoju myšlienku Benner.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close