Môžu nás vírusy špehovať? Autori novej štúdie poukazujú na ich zaujímavú vlastnosť
Kedy vírus prepukne a kedy ostáva schovaný? Zaujímavý výskum predkladá možné vysvetlenie.
Môžu nás vírusy špehovať? Z dielne univerzity UMBC prichádza zaujímavý výskum, v ktorom autori naznačujú, že vírusy „načúvajú“ prostrediu, v ktorom sa nachádzajú. Na základe toho sa dokážu rozhodnúť, kedy v hostiteľovi prepuknúť a kedy sa naopak držať na uzde.
Vedúci štúdie Ivan Erill vysvetľuje, že táto vlastnosť vnímať prostredie okolo seba pridáva ďalšiu úroveň komplexnosti do interakcie medzi vírusom a hostiteľom. Momentálne ide o vlastnosť, ktorá vírusom dáva výhodu, no v budúcnosti by sme ju podľa autorov štúdie mohli otočiť proti nim.
Štúdia sa zameriavala na vírusy, ktoré infikujú baktérie. Tieto vírusy sa označujú ako baktériofágy, alebo jednoduchšie len fágy. Vírusy použité v štúdii dokázali infikovať len určitý druh baktérií so špecifickými ústrojenstvami. Tie pomáhajú baktérii pri pohybe a rozmnožovaní sa. Špeciálny proteín CtrA kontroluje, kedy si baktéria toto ústrojenstvo vytvorí.
Veľa druhov vírusov má v DNA miesto, kde sa môže proteín naviazať.
„Nie je zvykom, aby mal vírus miesto, kde sa môže naviazať na proteín produkovaný hostiteľom,“ vysvetľuje Erill.
Oklamanie vírusu
Väčším prekvapením ale bolo, že tieto miesta nie sú exkluzívne pre jeden druh vírusu alebo jednu skupinu. Veľké množstvo fágov má miesta, ktoré sa viažu na proteín CtrA, čo podľa autorov výskumu nemohla byť náhoda. Výskum naznačuje, že vírusy dokážu monitorovať hladiny CtrA a na základe toho dokážu povedať, kedy je najlepší čas hostiteľa infikovať.
Neprehliadnite
Teóriu demonštrujú na prípade baktérii druhu caulobacterales. Ide o pomerne preskúmaný druh baktérie, ktorá existuje v dvoch formách. Jedna forma žije v roji a pohybuje sa voľne, zatiaľ čo tá druhá žije na nejakom povrchu. Pohybujúce sa typy žijú v prostredí, ktoré nemá veľa živín. Ak však nájdu vhodný región usadia sa a začnú sa rozmnožovať. Týmto procesom vznikne nový roj baktérií.
Vírusy môžu počkať na chvíľu, kedy sa pohybujúce sa baktérie usadia a stáva sa z nich „továreň na nové bunky“. V tomto prípade sa vírus aktivuje, pretože môže infikovať väčšie množstvo buniek. Dokázať sa im to ale nepodarilo, pretože ide o mimoriadne náročný proces. Autori štúdie ale dúfajú, že sa im to v budúcnosti podarí aj prakticky dokázať.
„Všetko čo vieme o vírusoch naznačuje, že ich stratégie sa prenášajú z rôznych druhov organizmov na ďalšie. Ak to teda platí v prípade bunky, znamená to, že aj vírusy infikujúce človeka nás pravdepodobne odpočúvajú,“ tvrdí Erill.
Aj predchádzajúce výskumy naznačili, že vírusy môžu monitorovať svoje prostredie, no žiadna práca nepoukázala na obrovské množstvo fágov, ktoré uplatňujú rovnakú stratégiu proti svojim bakteriálnym hostiteľom. Autori tvrdia, že ak vieme, že vírus monitoruje svoje prostredie, možno by sme ho v budúcnosti dokázali oklamať.
Komentáre