Mozog nám bráni urobiť zlé rozhodnutia: Ako tento mechanizmus funguje?
Skupina neurológov z inštitútu MIT sa lepšie pozrela na to, ako mozog čelí neurčitosti.
Vo svete sa stretávame s obrovským množstvom informácií, ktoré sú buď nespoľahlivé, alebo neúplné. Ako príklad by sme mohli použiť „guláš“ hlasov v preplnenej miestnosti, alebo konverzáciu s niekým, koho nepoznáme a nevieme, o čo mu presne ide.
Neurológovia z inštitútu MIT avšak dokázali, že náš mozog dokáže vyhodnocovať kvalitu informácií, na základe ktorých vykonávame určité rozhodnutia. Kvôli tejto vlastnosti vieme jednať s určitým zámerom a nedomýšľame si.
Portál SciTech Daily píše o skupine vedcov, ktorá sa zamerala špecificky na rozhodovanie sa za podmienok neurčitosti. Podarilo sa im objaviť špecifické neuróny, ktoré ochránia mozog pred prácou s nespoľahlivými informáciami.
„Veľká časť vedomia je práca s rôznymi neznámymi,“ vyjadril sa Michael Halassa, z inštitútu MIT.
Halassa dodáva, že všetci musíme pracovať s nekonkrétnymi informáciami, aby sme dokázali pochopiť, čo sa vo svete deje. Určitú časť tvorí vedomie o tom, ako si môžeme byť sebaistí vlastnými závermi. Ak si nie sme istí sami sebou a našou schopnosťou vytvoriť si z nekonkrétnych informácií nejaký jasný záver, v tom prípade môže byť náš pohľad na svet skreslený.
Neprehliadnite
Vnímanie sveta a rozhodovanie
„Schizofrénia a podobné mentálne poruchy, sú podľa môjho názoru chybou vo vyvodzovaní záverov o tom, ako funguje svet a čo si ľudia myslia. Pacienti, trpiaci podobnými ochoreniami, častokrát prikladajú obrovskú váhu na signály, ktoré bežný človek ignoruje. Títo pacienti vnímajú skryté správy v nekvalitných audio nahrávkach, alebo si myslia, že sa ľudia smejú na nich,“ vysvetľuje Halassa.
Výskum vedcov zistil, že ľuďom, ktorí nevedia na čo sa majú pozerať, sa v mozgu aktivuje časť, ktorá sa nazýva mediodorzálny talamus. Čím menej stôp vedci ľuďom dali, tým viac táto časť mozgu pracovala.
Talamus totiž slúži ako mozgová križovatka, spájajúca vzdialené mozgové regióny. Mediodorzálna časť posiela signály do prefrontálneho kortexu, kde sa vizuálne signály spájajú s našimi cieľmi, túžbami a vedomosťami, ktoré riadia naše správanie. Mediodorzálny talamus pomáha prefrontálnemu kortexu naladiť sa na tie správne signály počas toho, ako sa rozhodujeme. Signály zároveň prispôsobuje meniacim sa okolnostiam.
Halassa tvrdí, že ide o akúsi deľbu práce. Podobné správanie zaznamenali aj pri myšiach. Zakaždým, keď myš splnila nejakú úlohu, tím zaznamenal aktivitu prefrontálneho kortexu. Mediodorzálny talamus bol aktívny len vtedy, keď myš nevedela, ako sa zachovať.
„Jedna časť sa stará o obsah toho, čo vnímame, čo je v tomto prípade prefrontálny kortex. Ďalšia časť, mediodorzálny talamus, vyhodnocuje, do akej miery je signál dôveryhodný,“ vysvetľuje Halassa.
Tím zároveň objavil skupinu neurónov, ktoré sa spájajú priamo s prefrontálnym kortexom. Ide o neuróny, ktoré keď sú aktívne, zabraňujú mozgu konať na základe nespoľahlivej informácie.
Komentáre