SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Môže existencia piatej dimenzie zmeniť chápanie našich fyzikálnych zákonov?

Podľa teórií istých skupín vedcov môže mať náš vesmír viac dimenzií, než sme si doteraz mysleli.

V roku 1905 nám Albert Einstein predviedol, vo svojej Teórii relativity, že priestor je prepojený s časom pomocou kozmického rýchlostného limitu, ktorým je rýchlosť svetla. Zároveň sa tým ukázalo, že vo svojej podstate žijeme v priestore štyroch dimenzií, ktoré tvoria časopriestor.

Portál Science Focus vysvetľuje, že tieto dimenzie vnímame v bežnom živote ako 3D priestor (pozn. redakcie: Sever-juh, východ-západ, hore-dole) a jednu dimenziu času (pozn. redakcie: Minulosť-budúcnosť). Náš vesmír ale môže mať päť dimenzií. Ďalšia dimenzia by v tomto prípade bola dimenzia priestoru.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ide o teóriu, ktorú v 20. rokoch priniesla dvojica fyzikov, Oskar Klein a Theodor Kaluza. Táto dvojica bola inšpirovaná Einsteinovou teóriou gravitácie, ktorá ukazovala, že hmota zakrivovala štvordimenzionálny časopriestor.

My však nie sme schopní vnímať štyri dimenzie, preto chápeme pohyb v blízkosti masívneho objektu, napríklad planéty, ako silu gravitácie, nie zaoblenie, ktoré iné objekty nasledujú. Ich teória sa zameriava na inú silu, ktorá bola v ich dobe známa, elektromagnetickú silu. Môže byť elektromagnetizmus vytváraný zakrivením ďalšej priestorovej dimenzie?

Táto dvojica vedcov si myslela, že áno. Elektromagnetická sila je však oveľa silnejšia ako gravitácia, preto muselo byť zakrivenie tejto dodatočnej dimenzie tak silné, že sa prejavovalo na škále atómov a tým pádom by sme si ho nemali šancu všimnúť. Inými slovami povedané, keď častica cestuje vesmírom, obtáčala by sa okolo piatej dimenzie, ako škrečok v kolese.

Koľko dimenzií má náš vesmír?

Teória Kaluza a Kleina utrpela veľkú ranu, keď boli objavené dve ďalšie základné sily – silná a slabá jadrová sila. Teórie o tom, že základné sily, ktoré riadia vesmír, pracujú vo vyšších dimenziách bola obnovená s príchodom teórie strún. Podľa tejto teórie nie sú základnými stavebnými jednotkami častice, ale struny.

Aby tieto struny mohli vytvárať všetky štyri základné sily – gravitáciu, elektromagnetizmus a silnú a slabú jadrovú silu, museli by fungovať v 10-dimenzionálnom časopriestore, so šiestimi dimenziami priestoru.

Teória strún vnukla teoretikom myšlienku, že náš vesmír môže byť trojdimenzionálnym ostrovom, ktorý pláva v 10-dimenzionálnom časopriestore. Teória piatej dimenzie sa vrátila v roku 1999. Predniesla ju fyzička Lisa Randall a Raman Sundrum. Tvrdili, že existencia piatej dimenzie by dokázala vysvetliť jednu z najväčších záhad vesmíru – temnú hmotu. Tá tvorí približne 80% všetkej hmoty vo vesmíre a momentálne nevieme, čo je zač.

V roku 2021 prišla skupina fyzikov s teóriou o neznámych časticiach, ktoré sa šíria cez piatu dimenziu. Podľa ich teórie by sa mohli prejavovať v našom 4D vesmíre ako nadbytočná gravitácia, ktorú momentálne pripisujeme temnej hmote.

Či je ich teória správna je zatiaľ otázne. Momentálne vedci majú hneď niekoľko kandidátov, ktorí by mohli vyriešiť záhadu temnej hmoty. Sú to subatomické častice, ktoré sa nazývajú axióny, alebo môžu za temnou hmotou stáť čierne diery.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close