SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Mnohí veria, že je Zem stelesnením obývateľného sveta, nie je to však pravda: Čo by sa stalo, ak by sa orbita Jupitera o kúsok zmenila?

Vedci vo svojej novej práci ponúkajú zaujímavý alternatívny model Slnečnej sústavy.

Je naša planéta najvhodnejším svetom pre život? Ak sa poobzeráme okolo, odpoveď je jasná, no nedávno publikovaný výskum z University of California Riverside ponúka zaujímavú teóriu. Ak by sa obežná dráha planéty Jupiter o kúsok posunula, Zem by bola ešte obývateľnejšia.

Vo svojom novom výskume na základe dostupných informácií o Slnečnej sústave vytvorili alternatívny model sústavy, v ktorom sa poloha plynného obra nezmenila, no jeho obežná dráha sa stala o niečo excentrickejšia. Ak má určitá planéta dokonale kruhovú obežnú dráhu, energia a teplo, ktoré od hviezdy dostáva, sa nijak nemení. Väčšina planét vo vesmíre však má eliptickú obežnú dráhu, s odlišnými stupňami excentricity.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak by sa teda obežná dráha Jupitera stala o niečo eliptickejšia, zmenami by prešla aj orbita Zeme. Eliptickejšou by sa stala aj obežná dráha našej planéty čo v tomto prípade znamená, že by sa časť planéty dostala bližšie k Slnku. Na Zemi existujú oblasti, ktoré nemajú pre svoju nízku teplotu vhodné podmienky pre život. Ak by sa zohriali, mohlo by to priniesť ešte lepšie podmienky pre život.

„Mnohí sú presvedčení, že Zem je stelesnením obývateľného sveta a akákoľvek zmena by mohla byť pre planétu len zlá. V našej práci dokazujeme, že nič z toho nie je pravda,“ vyjadrila sa Pam Vervoort, z University of California Riverside.

Vplyv veľkých planét na celú sústavu

Autori štúdie vysvetľujú, že pri hľadaní svetov za hranicami Slnečnej sústavy sa ako prvé zameriavajú astronómovia na takzvanú obývateľnú zónu. Ide o určitú vzdialenosť závislú na konkrétnej hviezde, v ktorej planéta získava dostatočné teplo na to, aby mohla existovať na jej povrchu voda. Ak by sa planéta nachádzala bližšie, voda by sa vyparila, ak by ležala ďalej, zamrzla by.

Existencia vody na povrchu planéty je dobrým indikátorom možnej obývateľnosti. Počas jedného roka planéty sa častokrát stáva, že jedna jej časť dostane viac energie ako iná, vďaka čomu vznikajú ročné obdobia. V určitú ročnú dobu môže mať časť planéty príjemné podmienky, zatiaľ čo počas inej doby bude príliš chladná alebo naopak horúca. Intenzita ročných období závisí aj od toho, aký sklon má planéta k hviezde.

V prípade Zeme môže poloha Jupitera jej obežnú dráhu výrazne ovplyvniť. Vo svojej štúdii vedci zistili aj to, že ak by sa plynný obor nachádzal o niečo bližšie k Slnku, sklon našej planéty by sa výrazne zvýšil. To by znamenalo, že veľká časť povrchu Zeme by mrzla.

Vedci sa vo svojej práci zamerali na obežnú dráhu Jupitera, no svoje zistenia chcú uplatniť za hranicami sústavy. Veria, že pohyb najväčších planét v určitej sústave má výrazný dopad aj na menšie svety a môže ovplyvniť to, či planéta vytvorí vhodné podmienky pre život alebo nie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close