Mliečna dráha je buď plná života alebo takmer úplne prázdna, tvrdia vedci. Obe možnosti sú rovnako desivé!
Existuje v našej Mliečnej dráhe inteligentný život okrem ľudstva? Výskumníci prichádzajú so zaujímavou hypotézou.
To, či existuje mimozemský život, je pomerne komplikovaná otázka. Je Zem jediným príkladom planéty, ktorá je pre život priaznivá? Môže sa život vo vesmíre vyvinúť aj za diametrálne odlišných podmienok? Aká je vlastne šanca, že život na planéte vznikne a aké sú šance, že sa z tohto života vyvinie inteligentná civilizácia?
Existuje obrovské množstvo otázok, no len málo odpovedí. Zem je zatiaľ jediným príkladom planéty, na ktorej existuje život a ľudstvo je zatiaľ jediným príkladom inteligentnej civilizácie. Výskumníci preto zatiaľ môžu len diskutovať o tom, ako by mohli mimozemšťania vyzerať.
Portál Universe Today ale dáva do pozornosti nový výskum, ktorý prináša do popredia mimoriadne zaujímavú hypotézu. Podľa štúdie existujú len dve možnosti, buď je naša galaxia preplnená životom alebo úplne prázdna. Toto tvrdenie zakladajú na experimente, ktorý skúmal pravdepodobnosť. Ide o takzvaný Jaynesov experiment, ktorý vznikol koncom 60. rokov.
Jaynesov experiment je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Predstav si, že vojdeš do laboratória so skúmavkou, v ktorej sa nachádza neznáma zlúčenina. Po celom laboratóriu sa nachádzajú banky s vodou a tvojou úlohou je zistiť, či sa táto neznáma zlúčenina rozpustí vo vode alebo nie.
Existujú len dve možnosti
Už teraz asi rozmýšľaš nad tým, že táto myšlienková úloha má len dve možné riešenia, buď sa zlúčenina vo vode rozpustí alebo nie. Ak by sa však zlúčenina rozpustila len v určitých skúmavkách, zatiaľ čo v iných nie, potom môžeme usúdiť, že na to, či sa zlúčenina rozpustí alebo nie, majú vplyv veľmi malé faktory, napríklad jemná zmena teploty na rozdielnych koncoch laboratória alebo nie.
Neprehliadnite
Lenže ako sa tento experiment týka mimozemského života v našej galaxii? Rovnako ako v prípade skúmaviek a záhadnej zlúčeniny, život vo vesmíre by mal byť buď veľmi vzácny alebo bežný. Ak je život vo vesmíre “stredne bežný”, potom sa dostávame k problému vyladených podmienok. V kontexte kozmológie a astrobiológie problém vyladených podmienok znamená, že život môže vzniknúť, len ak niektoré univerzálne konštanty spadajú do veľmi úzkeho poľa hodnôt.
Ako autori štúdie vysvetľujú, ak by bola naša galaxia plná mimozemských civilizácií, potom by sme si takmer určite všimli nejaký dôkaz ich existencie. Môže ísť o rádiové signály, rôzne megastavby, ako napríklad Dysonove sféry, alebo iné technologické stopy.
S týmto výsledkom sa vedci pokúsili upraviť slávnu Drakeovu rovnicu. Jej cieľom je zistiť počet možných inteligentných civilizácií v našej galaxii. Drakeova rovnica má veľa neznámych, no v rámci štúdie vedci rovnicu zúžili do dvoch parametrov, pomer narodených a pomer zaniknutých civilizácií.
“V rámci Drakeovej rovnice sa častokrát hádame o tom, aké parametre by sme mali zohľadniť, no nemožno poprieť to, že každá civilizácia má svoj začiatok a koniec,” tvrdí David Kipping, jeden z autorov štúdie.
Život v iných galaxiách?
Bohužiaľ aj v takomto prípade výsledky poukazujú na rovnakú vec. Buď je naša galaxia plná života alebo je prázdna. Výskumníci argumentujú, že sa môžeme nachádzať v období, kedy mimozemské civilizácie začali komunikovať. Táto komunikácia sa len začala šíriť vesmírom a zatiaľ sme ju nemali možnosť zachytiť. Aj v takom prípade však vedci poukazujú na ďalší problém.
“Galaktická expanzia by mala prebiehať veľmi rýchlo na kozmickej škále, čiže je nepravdepodobné, že by sme sa v takej fáze nachádzali. Znamená to stále to, že buď sme vo vesmíre sami, buď sme vôbec prvou civilizáciou vo vesmíre, alebo okrem nás existuje len veľmi malý počet iných civilizácií v Mliečnej dráhe,” tvrdí Kipping.
Vedci zároveň naznačujú, že by SETI, pátranie po mimozemskej inteligencii, malo rozhodiť svoje siete ďalej. Ak je pravda, že v našej galaxii sme sami, alebo okrem nás tu nájdeme len jednu-dve civilizácie, potom by sme mali hľadať život v iných galaxiách.
Komentáre