SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

„Mini galaxia“ ukrývajúca sa v srdci Mliečnej dráhy: Astronómovia podobnú štruktúru ešte nevideli

Prostredníctvom teleskopu ALMA sa astronómom podarilo zachytiť jedinečný protostelárny disk.

Astronómovia nahliadli do centra Mliečnej dráhy a objavili zvláštnu štruktúru, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako miniatúrna galaxia. Tento obrovský disk hmoty s priemerom 4-tisíc astronomických jednotiek (pozn. redakcie: 1 astronomická jednotka sa rovná vzdialenosti Zeme od Slnka), obieha okolo jednej osamelej hviezdy.

Hviezda okolo ktorej „galaxia“ obieha sa od nás nachádza približne 26-tisíc svetelných rokov a váži 32-násobok nášho Slnka, píše portál Live Science. Astronómovia predpokladajú, že táto štruktúra je v skutočnosti protostelárnym diskom, z ktorého vznikajú nové hviezdy. Protostelárne disky sa nachádzajú naprieč Mliečnou dráhou, no astronómovia zatiaľ nevideli ani jeden, ktorý by vyzeral ako špirálovitá galaxia a nachádzal sa blízko galaktického jadra.

Zvláštnosťou štruktúry je najmä to, že jej prirodzený pohyb nevedie k vytvoreniu špirálovitého tvaru, ktorý astronómovia zaznamenali pomocou teleskopu ALMA (pozn. redakcie: Atacama Large Millimeter/submillimeter Array). Vo svojej štúdii píšu, že za zvláštny tvar disku môže pravdepodobne kolízia s objektom s hmotnosťou trojnásobku Slnka. Hlavným podozrivým je v tomto prípade objekt, ktorý našli neďaleko protostelárneho disku.

Výsledok vesmírnej zrážky

Svoju teóriu sa autori štúdie rozhodli overiť simuláciou, v ktorej analyzovali množstvo rôznych trajektórií oboch objektov. Výsledky ukázali že správnou je jedna jediná trajektória. Ak by ju objekty nasledovali, hviezda by popri disku prešla pred 12-tisíc rokmi. Zároveň by ho deformovala ho do špirály, ktorú astronómovia pozorujú dnes.

„Kalkulácie a simulácie spojené s pozorovaniami prinášajú dôkazy o tom, že špirálovité ramená disku vznikli počas preletu ďalšieho objektu, nachádzajúceho sa neďaleko,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Lu Xing.

Štúdia prináša nielen prvý záber protostelárneho disku v jadre našej Mliečnej dráhy, no zároveň poukazuje na jav, ktorý doteraz astronómovia pozorovali len v galaktickom merítku. Centrálny región Mliečnej dráhy je oveľa hustejší, než oblasť v ktorej leží Slnečná sústava. To znamená, že hviezdy sú bližšie pri sebe a k podobným úkazom tam môže dochádzať pravidelne.

„Jadro našej galaxie môže byť plné podobných mini ‚galaxií‘, ktoré len čakajú na to, kedy ich objavíme,“ píšu vo svojej práci autori štúdie.

Protostelárne disky, ktoré sa niekedy označujú aj ako protoplanetárne, vznikajú keď nastane v hustom molekulárnom oblaku gravitačný kolaps a vznikne nová hviezda. Táto hviezda svojou gravitáciou priťahuje okolitý materiál. Ten vytvorí tenký prstenec, z ktorého hviezda čerpá hmotu a vyvíja sa ďalej. Predpokladá sa, že keď hviezda ukončí svoju formáciu, v disku sa môže začať prach a plyn nabaľovať na seba. To vedie ku vzniku nových planét. Rovnakým spôsobom vznikla aj naša Slnečná sústava.

Autori štúdie na záver dodávajú, že zatiaľ nemajú veľa vedomostí o zvláštnom protostelárnom disku. Veria, že v jadre galaxie nájdu viac podobných prípadov, ktoré prinesú viac informácií.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close