Mimozemský život nemusí byť raritou. Nová štúdia spochybňuje dlhoročnú teóriu „tvrdých krokov“
Vedci spochybňujú teóriu „tvrdých krokov“, podľa ktorej je inteligentný život vo vesmíre veľmi vzácny. Nový model však hovorí, že život vo vesmíre je častejší, než sme si mysleli.
Bolo by veľmi trúfalé si myslieť, že sme sami v celom vesmíre. Vedci sa však snažia objaviť mimozemský život, prípadne aspoň odhadnúť jeho pravdepodobnosť vzniku na iných planétach.
Podľa článku zverejneného na portáli Phys.org, ľudstvo nemusí byť vo vesmíre osamotené. Nová štúdia naznačuje, že inteligentný život môže byť prirodzeným výsledkom evolúcie nielen na Zemi, ale aj na iných planétach. Vedci z Penn State University vyvinuli model, ktorý spochybňuje desaťročia starú teóriu „tvrdých krokov“, podľa ktorej je inteligentný život mimoriadne nepravdepodobný.
O čom je teória tvrdých krokov?
Teória „tvrdých krokov“ (hard steps model), ktorú formuloval Brandon Carter v roku 1983, tvrdí, že vznik inteligentného života je extrémne nepravdepodobný, pretože vyžaduje sériu veľmi zriedkavých evolučných krokov. Carterova hypotéza vychádza z toho, že životnosť hviezd, ako je Slnko, je obmedzená. V prípade Slnka približne 10 miliárd rokov, pričom Zem existuje asi 5 miliárd rokov. Inteligentný život sa na Zemi vyvinul relatívne neskoro v jej histórii, čo podľa Carterovej interpretácie naznačuje, že muselo prebehnúť niekoľko extrémne nepravdepodobných biologických a chemických prechodov, aby sa život vyvinul až do podoby vedomej civilizácie. Medzi takéto „tvrdé kroky“ patrí napríklad vznik prvých živých organizmov, prechod k eukaryotickým bunkám, vznik mnohobunkových organizmov či rozvoj inteligencie schopnej technológie.
Podľa tejto teórie je pravdepodobnosť, že podobné kroky prebehnú aj na iných planétach, extrémne nízka, a preto by inteligentný život vo vesmíre mal byť veľmi vzácny.
Nový model však posúva zameranie viac na planetárne procesy.
Neprehliadni
Zem sa stala pohostinnou pre ľudí až relatívne nedávno
Nový model, publikovaný v časopise Science Advances tvrdí, že evolúcia komplexného života nie je len otázkou šťastia, ale skôr výsledkom interakcie medzi životom a prostredím. Zem bola spočiatku pre mnohé formy života nehostinná a kľúčové evolučné kroky boli možné až po dosiahnutí „priepustného“ stavu globálnym prostredím. Napríklad, vývoj zvierat si vyžadoval určitú úroveň kyslíka v atmosfére, čo umožnilo až okysličenie atmosféry fotosyntetizujúcimi mikroorganizmami. Čo to ale znamená? Faktory ako dostupnosť živín, teplota mora, slanosť oceánov a hladina kyslíka určovali, kedy mohol vzniknúť komplexný život. Evolúcia teda prebieha podľa planetárnych časových mierok, nie podľa životnosti Slnka.
Tento model naznačuje, že inteligentný život sa nevyvíja „skoro“ alebo „neskoro“ v histórii planéty, ale v čase, keď globálne podmienky dosiahnu „priepustný“ stav umožňujúci jeho vznik. To znamená, že evolučný proces je riadený geologickými a atmosférickými zmenami planéty, a nie priamo životnosťou jej hviezdy.
🇸🇮 Janko Ferlič)
Vedci tvrdia, že podobný proces by sa mohol odohrávať aj na iných planétach. Niektoré planéty môžu dosiahnuť vhodné podmienky pre vývoj inteligentného života rýchlejšie ako Zem, zatiaľ čo iným to môže trvať dlhšie. Dôležité je, že nový model nepopiera možnosť existencie mimozemského života, ale skôr ju zvyšuje.
Inými slovami, výskum naznačuje, že inteligentný život môže byť prirodzeným výsledkom evolučných procesov a nie len sériou šťastných náhod. Ak je tento model správny, pravdepodobnosť existencie mimozemského života je vyššia, než sa doteraz predpokladalo.
Komentáre