Mimozemský oceán môže byť zelený, hovoria vedci. Aj naša Zem vyzerala v minulosti úplne inak
Výskumníci v rámci novej štúdie demonštrujú, že oceány podporujúce primitívny život môžu mať aj inú farbu ako modrú.
Vieme, že voda na Zemi existuje už miliardy rokov, no bola naša modrá planéta vždy “modrá”? Nový výskum, za ktorým stoja výskumníci z Nagoya University, hovorí že naša planéta mohla byť zelenou ešte predtým, než sa stala typicky modrou, ako ju poznáme dnes.
Výskumníci za štúdiou totiž objavili dôkazy, ktoré naznačujú, že sinice, mimoriadne dôležité baktérie v evolučnom procese, prekvitali v zelených moriach. Nový výskum sa zameral na obdobie pred približne 2,4-miliardami rokov, kedy prebehla Veľká oxidačná udalosť.
Predpokladá sa, že veľkú oxidačnú udalosť odštartovali práve sinice, ktoré po prvýkrát v histórii začali vykonávať oxygenickú fotosyntézu. To znamená, že začali zbierať energiu zo Slnka a následne uvoľňovali kyslík. Postupom času sa táto látka hromadila v atmosfére a drasticky zmenila prostredie našej planéty. Veľká oxidačná udalosť podľa odborníkov viedla ku vzniku života, ktorý dýcha kyslík.
Veľká oxidačná udalosť zmenila celú Zem
Dnes väčšina oxidácie prebieha prostredníctvom rastlín, ktoré využívajú chlorofyl. Autori štúdie ale vysvetľujú, že prastaré sinice využívali ešte ďalší pigment, ktorý nazývame fykobilín. Tento pigment bol integrálnou súčasťou ich svetlozbierajúcich antén. Autorov štúdie začalo zaujímať, prečo potrebovali sinice fykobilíny a chlorofyl zároveň.
Na dopracovanie sa k odpovediam využili pokročilé simulácie. Tie odhalili, že svetelné spektrum pod hladinou vody pred 2,5 až 4-miliardami rokov sa zmenilo k zelenej farbe kvôli hromadeniu železa. V tomto období obsahovali oceány Zeme veľa železa v druhom oxidačnom stave. Prítomnosť siníc a tvorba kyslíku zmenila toto železo na tretí oxidačný stav.
Neprehliadni
Železo v treťom oxidačnom stave má odlišné vlastnosti. Jednou z nich je, že je nerozpustné vo vode. Druhou vlastnosťou je, že vytvára častice podobné hrdzi. Prítomnosť týchto častíc v oceánoch mohla spôsobiť to, že sa zmenili vlnové dĺžky svetla, ktoré dokázali prejsť cez vodnú hladinu. Tieto častice absorbovali hlavne modré a červené svetlo, pričom prepúšťali zelené. To viedlo k tomu, že všetko pod vodnou hladinou malo zelený odtieň.
Autori štúdie zároveň vysvetľujú, že toto zistenie má dopad aj na pátranie po živote vo vesmíre. Objavili sme už tisíce planét, no výskumníci pátrajú primárne po planétach, ktoré sa podobajú na našu Zem. Zem je jedinou planétou o ktorej vieme, že zvládne podporovať život. Je preto logické hľadať podobné planéty.
Zároveň ale platí, že o našej Zemi toho ešte veľa nevieme. Výskumníci pátrajú primárne po ďalších “modrých” planétach, no ako dokazuje táto štúdia, možno pátrame po zlom odtieni. Zelené oceány by mohli byť skvelým indikátorom podmienok, ktoré sa podobajú na podmienky, za ktorých u nás prekvital primitívny život.
“Zistenia našej práce naznačujú, že voda bohatá na hydroxid železnatý, sa objavuje na senzoroch citeľne jasnejšie ako typická modrá voda. Znamená to, že zelené oceány by sme teoreticky vedeli zachytiť z väčšej vzdialenosti,” hovorí Taro Matsuo, vedúci novej štúdie.
Pátranie po mimozemskom živote
Zaujímavosťou je, že výskumníci uvažovali o existencii zelených oceánov ešte v roku 2021. V tej dobe ale boli mimoriadne skeptickí. Postupne sa však objavovalo viac a viac náznakov, čo viedlo výskumníkov k ďalším výskumom. Jednotlivé informácie postupne začali zapadať do seba a nakoniec sa skepsia pretvorila do pevného presvedčenia.
Posledným dôkazom, ktorý ich presvedčil, bola expedícia do vôd okolo ostrova Iwo. Priamo z lode dokázali pozorovať, že má voda špecificky zelený nádych kvôli hydroxidom železa. Autori štúdie vysvetľujú, že presne takto mohli vyzerať aj oceány Zeme. Na záver autori dodávajú, že výskumy, ktoré pátrajú po planétach podobných Zemi a po živote na nich, by mohli začať pátrať aj po planétach so zelenou vodou. Veria, že sa týmto naše šance na objavenie života mimo Zeme zvýšia.
Komentáre