Použil Irán ruský dron Geraň-2? Analytici hovoria o nečakanom zvrate

Ilustračná fotografia: ruský bezpilotný dron nájdený na území Ukrajiny, ktorý zabezpečujú pyrotechnici ukrajinskej polície počas odmínovania. Foto: Národná polícia Ukrajiny, zdroj: npu.gov.ua, licencia Creative Commons Attribution 4.0 International (CC BY 4.0), zdroj Wikimedia Commons, licencia: https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/, info: https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Reusing_content_outside_Wikimedia.

Iránske drony Shahed sa stali symbolom moderných konfliktov. Objavujú sa na bojiskách od Ukrajiny až po Blízky východ. Teraz sa však objavila zvláštna stopa, ktorá môže naznačovať nový smer technologickej spolupráce medzi Moskvou a Teheránom.

Podľa analýz vojenských expertov sa totiž mohlo stať, že Irán použil nie vlastné drony Shahed-136, ale ich ruskú verziu – známu ako Geraň-2.

Ako upozornil portál Defence Express, fotografia a krátke video zverejnené na sociálnych sieťach môžu naznačovať, že niektoré bezpilotné prostriedky použité pri útoku v oblasti Perzského zálivu pochádzajú z ruských výrobných liniek.

Drony Shahed a ruská licencia

Keď Rusko začalo vo veľkom nasadzovať iránske drony Shahed-136, išlo o technológiu dodávanú priamo z Iránu. Moskva za tieto bezpilotné systémy najskôr platila hotovosťou.

Situácia sa však postupne zmenila. Kremeľ sa rozhodol získať licenciu na výrobu týchto dronov priamo na svojom území.

Na začiatku roku 2024 unikli na verejnosť citlivé dokumenty, ktoré získala hackerská skupina Prana Network. Tie odhalili detaily zmluvy medzi Moskvou a Teheránom – vrátane plánovanej produkcie a cien.

Podľa uniknutých údajov plánovalo Rusko vyrobiť približne 6 000 dronov Shahed-136 počas 2,5 roka.

Geraň-2 postupne lacnejšie

Pôvodná cena, ktorú Irán požadoval za jeden dron, bola približne 23 miliónov rubľov, čo v tom čase predstavovalo asi 375-tisíc dolárov.

Po rokovaniach však došlo k výraznému zníženiu ceny.

Pri veľkej objednávke mala jedna jednotka stáť približne 12 miliónov rubľov, teda okolo 193-tisíc dolárov, zatiaľ čo pri menšej objednávke asi 18 miliónov rubľov.

Celková hodnota dohody vrátane technológií, výrobných zariadení a softvéru mala dosiahnuť 108,5 miliardy rubľov, čo predstavuje približne 1,75 miliardy dolárov.

Z dnešného pohľadu sa však ukazuje, že Moskva z tejto dohody dokázala vyťažiť viac, než sa pôvodne predpokladalo.

Podľa údajov ukrajinského spravodajstva totiž cena jedného dronu v ruskej verzii dnes klesla približne na 70-tisíc dolárov. To znamená, že výrobné náklady sa v porovnaní s prvými dodávkami znížili takmer trojnásobne.

Ruská verzia môže byť dokonca nebezpečnejšia

Rusko svoju verziu dronu postupne upravovalo a modernizovalo.

Analytici upozorňujú, že Geraň-2 sa v niektorých parametroch môže líšiť od pôvodného iránskeho modelu Shahed-136.

Jedným z rozdielov je napríklad komunikačný systém Kometa-M, ktorý je odolnejší voči rušeniu. Okrem toho sa ruské verzie často vyrábajú bez iránskych komponentov, ktoré boli nahradené čínskou elektronikou.

Rozdiely sa týkajú aj samotného spôsobu montáže a používaného softvéru.

Objavil sa ruský dron v iránskych rukách?

Najnovšie fotografie analyzované portálom Defence Express údajne zachytávajú fragment sériového čísla dronu.

Podľa expertov by mohlo ísť o stroj vyrobený v ruskom závode Kupol v Iževsku.

Drony z tejto série majú sériové čísla umiestnené na hrane krídla, pričom označenie z rozsahu 10,70X naznačuje výrobu približne v období jar – leto 2024.

Ak sa tieto informácie potvrdia, mohlo by to znamenať, že Irán získal prístup k ruskej verzii Geraň-2.

Nová kapitola spolupráce Moskvy a Teheránu?

Experti zatiaľ upozorňujú, že autenticitu záznamov je potrebné ešte dôkladne preveriť. V minulosti sa totiž na internete objavili aj zmanipulované materiály.

Ak by sa však informácie potvrdili, mohlo by to naznačovať nový rozmer vojensko-technickej spolupráce medzi Ruskom a Iránom.

Je možné, že Moskva poskytla Teheránu niekoľko kusov ako technologické demonstrátory.

Pravdepodobnejšia je však iná verzia – že Rusko dodalo Iránu väčšie množstvo dronov v rámci technologickej alebo obchodnej výmeny.

Takýto krok by mohol súvisieť aj s udalosťami z roku 2025, keď Irán po výmene úderov s Izraelom potreboval doplniť svoje zásoby bezpilotných systémov.

V každom prípade by to znamenalo zaujímavý paradox: technológia, ktorú Irán pôvodne predal Rusku, sa k nemu môže vracať v modernejšej podobe.