Spojené štáty varujú pred novou generáciou čínskych hypersonických zbraní, ktoré môžu zasiahnuť americké lietadlové lode aj základne vzdialené tisíce kilometrov od Ázie. Pentagon po prvý raz verejne potvrdil, že systém DF-27 dosiahol operačný status.
Informácie vyplývajú z najnovšieho hodnotenia amerického ministerstva obrany, ktoré zverejnil Pentagon. Podľa tejto analýzy čínska Ľudová oslobodzovacia armáda zaviedla do služby medzikontinentálnu balistickú raketu DF-27 v konvenčnej verzii, schopnú zasahovať ciele vo vzdialenosti približne 5 000 až 8 000 kilometrov.
Hypersonická hrozba nad Pacifikom
DF-27 je klasifikovaná ako konvenčný medzikontinentálny systém, ktorý využíva hypersonické klzné teleso (HGV). Práve tento prvok výrazne sťažuje jej zachytenie existujúcimi systémami protiraketovej obrany. Hypersonické zbrane sa pohybujú rýchlosťou presahujúcou Mach 5 a zároveň dokážu počas letu manévrovať, čo komplikuje ich sledovanie aj zničenie.
Podľa hodnotenia Pentagonu existujú varianty DF-27 určené na útoky proti pozemným cieľom aj proti lodiam, vrátane lietadlových lodí. To znamená, že v prípade konfliktu by Čína mohla ohroziť nielen americké základne v regióne, ale aj celé úderné skupiny lietadlových lodí operujúce v Pacifiku.
Analytici upozorňujú, že do ohrozeného priestoru sa dostávajú oblasti okolo Havaja, Aljašky či západného pobrežia kontinentálnych USA. Ide o významný posun oproti starším systémom, ktorých dosah bol obmedzenejší.
Lietadlové lode pod tlakom
Čína už skôr vyvinula protilodné balistické rakety ako DF-21D či DF-26, ktoré sú označované ako „zabijaci lietadlových lodí“. DF-27 však podľa amerického hodnotenia posúva túto schopnosť na novú úroveň. Ide už o štvrtú rodinu čínskych balistických rakiet s potenciálom ničiť námorné ciele na veľké vzdialenosti.
Pentagon pripúšťa obavy, že existujúce obranné systémy ako THAAD alebo AEGIS so strelami SM-3 nemusia byť proti hypersonickým klzným telesám plne efektívne. To výrazne komplikuje obranu amerických lodí a základní v prípade eskalácie konfliktu, napríklad okolo Taiwanu.
V hypotetickom scenári čínskej invázie na Taiwan by Peking mohol pomocou DF-27 zasiahnuť americké vojenské objekty vzdialené tisíce kilometrov od samotného bojiska, čím by rozšíril konflikt na širší pacifický priestor.
Riziko eskalácie a nejasností
Americkí analytici upozorňujú aj na ďalší problém. DF-27 má existovať v konvenčnej aj pravdepodobne jadrovej variante. V krízovej situácii by tak mohlo dôjsť k nesprávnej interpretácii typu hlavice, čo zvyšuje riziko rýchlej a nebezpečnej eskalácie medzi USA a Čínou.
Zaujímavé je, že samotný Peking oficiálne existenciu ani operačné nasadenie DF-27 verejne nepotvrdil. Všetky informácie vychádzajú z amerických spravodajských hodnotení.
Zavedenie systému prichádza v čase personálnych zmien a reforiem v čínskych raketových silách. Podľa Pentagonu môže krátkodobo ovplyvniť pripravenosť, no dlhodobo ide o súčasť širšej modernizačnej stratégie.
Globálna ambícia Číny
DF-27 zapadá do širšej stratégie Pekingu, ktorá sa zameriava na rozšírenie vojenského vplyvu od Juhočínskeho mora cez Taiwanský prieliv až po stredný a východný Pacifik. Hypersonické zbrane poskytujú Číne schopnosť zasiahnuť protivníka rýchlo, na veľkú vzdialenosť a s vysokou presnosťou.
Pre USA to znamená nutnosť investovať do nových generácií protiraketových systémov a adaptovať taktiku nasadenia lietadlových lodí. V ére hypersonických zbraní sa totiž aj najväčšie vojenské plavidlá sveta môžu stať zraniteľnými.
