Irán presne vedel, kam udrieť na americké základne. Pomohol mu čínsky satelit

Satelit na obežnej dráhe Zeme zabezpečujúci komunikačné spojenie
Ilustračná fotografia: satelit na obežnej dráhe Zeme. Foto: cookelma, zdroj: depositphotos.com, licencia Standard License

Irán si podľa dostupných informácií výrazne pomohol pri plánovaní útokov na americké ciele. Kľúčom mal byť čínsky špionážny satelit, ktorý poskytol presné dáta ešte pred údermi. Ide o ďalší signál, že moderné konflikty sa dnes rozhodujú aj na obežnej dráhe.

O tom, ako presne Irán využil vesmírne technológie pri útokoch na americké základne na Blízkom východe, informuje britský denník Financial Times, ktorý sa odvoláva na uniknuté vojenské dokumenty a analytické zistenia.

Tajný nákup satelitu a čínske prepojenia

Podľa týchto zistení si iránske Sily kozmického programu Revolučných gárd na konci roka 2024 za približne 36,6 milióna dolárov zabezpečili satelit označený ako TEE-01B. Ten bol vyvinutý a vypustený čínskou spoločnosťou Earth Eye Co., čo samo o sebe naznačuje hlbšie technologické prepojenie medzi Teheránom a Pekingom.

Satelit však nebol jediným prvkom celého systému. Irán zároveň získal prístup k pozemným staniciam spoločnosti Emposat so sídlom v Pekingu, ktorá poskytuje služby riadenia satelitov a spracovania dát. Táto firma má podľa dostupných informácií úzke väzby na čínsku armádu, čo vyvoláva otázky o rozsahu skrytej podpory.

Presné zásahy na americké ciele

Získané satelitné snímky mali Iránu umožniť detailne sledovať americké vojenské objekty ešte pred útokmi. Satelit TEE-01B napríklad medzi 13. a 15. marcom monitoroval leteckú základňu Princa Sultána v Saudskej Arábii.

Práve počas tohto obdobia, konkrétne 14. marca, potvrdil prezident Donald Trump, že základňa bola zasiahnutá. Poškodených bolo päť tankerov KC-135 Stratotanker, ktoré patria medzi kľúčové prvky americkej leteckej logistiky.

Iránske útoky však neboli izolované. Satelit podľa všetkého sledoval aj ďalšie strategické lokality vrátane leteckej základne Muwaffaq Salti v Jordánsku, oblastí okolo základne Piatej flotily USA v bahrajnskej Maname či letiska v irackom Erbile. V čase, keď tieto miesta boli monitorované, došlo aj k útokom, ku ktorým sa Irán prihlásil.

Medzi ďalšie sledované objekty patrili napríklad základňa Camp Buehring, letecká základňa Ali Al Salem v Kuvajte alebo Camp Lemonnier v Džibuti. Ide o sieť kľúčových uzlov americkej vojenskej prítomnosti v regióne.

Skok v schopnostiach iránskeho prieskumu

Nasadenie satelitu TEE-01B znamená pre Irán zásadný technologický posun. Jeho senzory dokážu zachytávať snímky vo vyššom rozlíšení než doteraz najpokročilejší iránsky satelit Noor-3. To výrazne zlepšuje schopnosť identifikovať ciele a plánovať presné zásahy.

Zároveň ide o strategickú výhodu aj z hľadiska prežitia systému. Keďže riadiaca infraštruktúra sa nachádza mimo územia Iránu, krajina si dokáže udržať prieskumné schopnosti aj v prípade, že jej vlastné kozmické centrá budú zničené. Práve tieto centrá pritom patrili medzi hlavné ciele amerických a izraelských útokov počas konfliktu.

Tichá podpora z Číny?

Celý prípad zapadá do širšieho obrazu, v ktorom Irán využíva nepriamu podporu zo strany Číny. Hoci Washington ani Peking sa k týmto informáciám priamo nevyjadrili, čínska ambasáda vo Washingtone uviedla, že krajina sa nezapája do krokov, ktoré by mohli konflikt eskalovať.

Napriek tomu kombinácia technologických dodávok, prístupu k infraštruktúre a potenciálnych vojenských väzieb naznačuje, že vesmír sa stáva ďalšou dimenziou moderného konfliktu, kde sa rozhoduje o presnosti, načasovaní aj úspešnosti útokov.